V héliopolskom Devätere
vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako tretia generácia božstiev
a zároveň ako prví pozemský vládca. Bol znázorňovaný v ľudskej podobe,
zo začiatku bez ďalších atribútov, neskôr zo zloženou korunou. Aako
predstaviteľ zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj mŕtvych.

ŠU
egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol
pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut
(nebo), a vytvoril tak obývateľný priestor. Šu bol znázorňovaný v ľudskej
podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou značkou svojho mena) na hlave,
často ak vo zdvihnutých pažiach drží bohyňu neba. Ako predstaviteľa
oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu
pôrodov.

CHNUM
egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoriteľa
bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s
oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za
darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v
ľudskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoriteľ bol stotožňovaný s
Ptahom a Amonom, menej často bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom

AMON
egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s
dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy.
Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

PTAH
egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia.
Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za
stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho
jazykom (tj. reč).

ATUM
egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnečného božstva (niekedy
v podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoriteľ sveta
a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako
vládca bohov a praotec ďalších generácii božstiev. Bol znázorňovaný ako
panovník na tróne, menej často v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace
v archeologicky málo preskúmanej sv. časti dnešnej Káhiry. Tu bol
uložený aj jeho fetiš, kameň pyramídového tvaru nazývaný - benben.

TEFNUT
egyptská bohyňa vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova
dcéra, a teda prvá ženská bytosť. So svojim bratom a manželom Šuom
tvorila najstarší pár.