Európsky parlament
Európsky parlament (European Parliament) je zastupiteľský orgán Európskej únie a zastupuje záujmy čosi viac ako 492 miliónov obyvateľov EÚ a je ich priamym sprostredkovateľom v európskych záležitostiach. Každý občan sa vždy môže obrátiť priamo na poslanca. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých členských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho činnosti. Európsky parlament sa priamo zúčastňuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. Má dôležité právomoci vo vzťahu k rozpočtu, musí dať svoj súhlas pri podpísaní medzinárodných zmlúv a zohráva rozhodujúcu úlohu pri vymenovaní Európskej komisie (EK).
Preskúmava prácu EK. Parlament nemá právomoc predkladať vlastné legislatívne návrhy, pretože právom iniciatívy disponuje iba EK. Môže však požiadať Európsku komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s Radou ministrov EÚ návrh rozpočtu predložený EK a schvaľuje ho. Ďalšími významnými právomocami EP sú jeho kontrolné funkcie. Každých 5 rokov menuje prezidenta a členov Európskej komisie (European Commission). Komisia predkladá EP mesačné a ročné správy o činnosti a poslanci môžu Komisii predkladať písomné alebo ústne otázky. EP môže Komisii vysloviť nedôveru a donútiť ju k rezignácii. Čo sa týka Rady EÚ, predseda Rady predkladá EP program činnosti na začiatku svojho predsedníctva a správu o činnosti Rady na záver. Informuje EP o vývoji zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Ministri Rady sa zúčastňujú na plenárnych zasadaniach.
Členovia Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi členských štátov EÚ každých päť rokov pomerným zastúpením. Európsky parlament má 785 členov. Počet zástupcov členských krajín v Európskom parlamente závisí od veľkosti krajiny. Na čele parlamentu stojí predsedníctvo parlamentu, ktoré sa skladá z predsedu a 14 podpredsedov. Sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxembursku. Počas parlamentného roku sa konajú raz za mesiac týždňové plenárne zasadania v Štrasburgu. Parlament na rokovaniach prijíma stanoviská a rezolúcie. Predsedom Európskeho parlamentu je Hans-Gert PÖTTERING (Nemecko – Európska ľudová strana - Európski demokrati EPP-ED).
Rada Európskej únie
Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Rada EÚ je vlastne hlavným strediskom politického rozhodovania EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 27 členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi. Ďalej zodpovedá rada za spolupráciu vlád členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu atď. Jednotliví ministri sa usilujú nájsť spoločnú dohodu o návrhoch Európskej komisie v spleti rozličných národných záujmov členských krajín a dosiahnuť kompromis prijateľný pre všetky členské krajiny. Kompromis však nemusí byť prijateľný pre všetky členské krajiny, preto Rada väčšinou nerozhoduje konsenzom. Rada Európskej únie prijíma legislatívu alebo právne akty EÚ vo väčšine prípadov spoločne s Európskym parlamentom. Táto inštitúcia sa často označuje ako Rada ministrov.
Sídlo Rady Európskej únie v Bruseli, budova Justusa Lipsiusa. Rada EÚ vykonáva svoju činnosť na 3 úrovniach:
• na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých štátov)
• na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor veľvyslancov)
• na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)
Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
• nariadenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sú pre adresátov záväzné. Právnu účinnoť majú i pre členskú štáty.
• direktívy (smernice) sú záväzné pre členské štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne.
• rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady.
• odporúčania (memorandá) nemajú záväzný len odporúčací charakter.
Predsedníctvo v Rade EÚ určuje formu a problematiku práce rady. Hlavnou úlohou predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí rady, vypracovanie kompromisov na riešenú problematiku. Predsedníctvo v Rade EÚ sa vykonáva v presne určenom poradí na čas 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra).
Európska komisia
Komisia je politicky nezávislá inštitúcia, ktorá reprezentuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku. Predstavuje "hnaciu silu" inštitucionálneho systému EÚ - navrhuje právne predpisy, politiku a programy činnosti a zodpovedá za implementáciu rozhodnutí Parlamentu a Rady.
Európska komisia bola zriadená na základe zakladajúcich zmlúv EÚ. Má 27 členov – komisárov vrátane predsedu EK. Každých päť rokov do šiestich mesiacov od volieb do Európskeho parlamentu sa vymenuje nová komisia.
•vlády členských štátov sa spolu dohodnú, koho vymenujú za nového predsedu Komisie;
•nastávajúci predseda Komisie v rokovaniach s vládami členských štátov vyberie ďalších 26 členov Komisie;
•nový Parlament potom uskutoční pohovor so všetkými 27 členmi a vydá stanovisko k celému "kolégiu". Ak je nová Komisia schválená, môže oficiálne začať prácu od nasledujúceho januára.
Funkčné obdobie súčasnej Európskej komisie sa začalo 22. novembra 2004. Jej prezidentom je José Manuel Barroso (Portugalsko). Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu (EP), ktorý má právomoc rozpustiť ju prijatím návrhu na vyslovenie nedôvery. Komisia sa zúčastňuje na všetkých zasadaniach EP, kde musí vysvetliť a zdôvodniť svoju politiku. Taktiež pravidelne odpovedá na písomné.
Sídlom komisie je Brusel (Belgicko). Má však aj úrady v Luxemburgu, zastúpenia vo všetkých štátoch EÚ a delegácie v mnohých hlavných mestách celého sveta. Európska komisia má štyri hlavné úlohy:
1.navrhovať zákonné normy Parlamentu a Rade,
2.riadiť a implementovať politiku a rozpočet EÚ,
3.presadzovať dodržiavanie európskych zákonov (spolu so Súdnym dvorom),
4.zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne, napríklad na rokovaniach o dohodách medzi EÚ a inými štátmi.
Úlohou predsedu EK je rozhodnúť, ktorý komisár bude zodpovedať za akú oblasť politiky, a prerozdeľovať túto zodpovednosť (ak je to nevyhnutné) počas funkčného obdobia EK. Predseda - so súhlasom Komisie - je tiež oprávnený požiadať komisára o rezignáciu.
Tím 27 komisárov (známy aj ako kolégium) sa stretáva raz týždenne, zvyčajne v stredu v Bruseli. Každý bod programu predkladá komisár zodpovedný za príslušnú oblasť politiky a kolégium prijíma kolektívne rozhodnutie o ňom.
Pracovníci Komisie sú organizovaní do 36 odborov, ktoré sú známe ako Generálne riaditeľstvá - DG (Directorates-General) a Služby (napr. Odbor právnych služieb.)Každé generálne riaditeľstvo (DG) zodpovedá za konkrétnu oblasť politiky. Na jeho čele je generálny riaditeľ, ktorý sa zodpovedá jednému z komisárov. Sú to DG, ktoré v skutočnosti navrhujú a vypracúvajú legislatívne návrhy Komisie, ale tieto návrhy sa stávajú oficiálne, až keď ich "prijme" kolégium na svojom týždennom zasadaní.
Navrhovaná legislatíva sa potom prerokuje so všetkými príslušnými odbormi Komisie a v prípade potreby sa zmení a doplní. Potom ju skontroluje odbor právnych služieb a poradné zbory komisárov (osobní politickí poradcovia). Keď je návrh úplne pripravený, generálny tajomník ho zaradí do programu nasledujúceho zasadania EK. Ak sa dosiahne dohoda, kolégium "prijme" návrh a dokument sa zašle Rade a Európskemu parlamentu na posúdenie. Ak komisári nedosiahnu dohodu, predseda ich požiada, aby o nej hlasovali. Ak 11 alebo viac členov súhlasí, návrh sa prijme. Potom bude mať bezpodmienečnú podporu všetkých členov Komisie.
EÚ – Eurocustoms
Pätnásť colných úradov členských štátov EÚ založilo v roku 1991 organizáciu Eurocustoms. V súčasnosti je v nej zastúpených 27 členských krajín. Jej hlavným cieľom je poskytovanie technickej a riadiacej pomoci krajinám usilujúcim sa o vstup do EÚ a krajinám bývalého Sovietskeho zväzu pri strážení, kontrole a monitorovaní hraníc.
OLAF: Európsky úrad na boj proti podvodom
Európska enviromentálna agentúra
