Úvod

Japonské cisárstvo alebo takzvaná krajina vychádzajúceho slnka je pre drvivú väčšinu cudzincov, hlavne pre Európanov a Američanov, krajinou, ktorá je už od dávnych dôb zahalená rúškom tajomstva a mystiky. Táto charakteristika sa dotýka všetkých aspektov života v Japonsku, či sa už jedná o jeho históriu, bojové umenie alebo manažment. Všetko, čo pochádza z Japonska je v drvivej väčšine prípadov považované prinajmenšom za veľmi dobré. Ani ja sám nie som výnimkou a to je jeden z dôvodov, pre ktoré som sa rozhodol napísať seminárnu prácu na tému Japonsko a jeho manažment.

V prvotnej eufórii, keď som si vybral námet mojej práce, som si myslel, že budem popisovať vynikajúce manažérske metódy, ktoré pomáhajú Japoncom v ich ekonomickom raste a ekonomických úspechoch. Ale je naozaj japonský manažment taký úžasný, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať? Je skutočne japonský štýl riadenia efektívny? Na tieto aj na iné zaujímavé otázky spojené s japonským manažmentom sa pokúsim nájsť odpovede v mojej práci.

Faktory vplývajúce na japonský manažment

Japonsko je ostrovným štátom, rozkladajúcim sa na viac ako 4000 ostrovoch s rozlohou 377 815 km2, ktorý leží v západnom Tichomorí. Jeho hlavnými ostrovmi sú Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku. Hlavným mestom Japonska je Tokio. Japonsko je pomerne ľudnatý štát s vyše 120 mil. obyvateľmi, čiže je tu aj vysoká hodnota obyvateľstva a to priemerne okolo 400 obyvateľov na km2, ale v niektorých prefektúrach je sa toto číslo pohybuje až okolo 1000 obyvateľov na km2, prípadne aj viac.

Už od samých počiatkov bola japonská civilizácia pomerne izolovaná od okolitého sveta, čo spôsobilo rozvoj pozoruhodne jednotnej spoločnosti. Do roku 1636 bolo Japonsko ešte relatívne otvorenou krajinou, ktorá obchodovala aj so západnými štátmi, ale po tomto roku sa Japonsko uzatvára v strachu pred šíriacim sa kresťanstvom a na vyše dve storočia obmedzuje kontakty s cudzími krajinami. V prvej polovici 19. storočia sa v samotnom Japonsku začína prejavovať vnútorný rozklad jeho spoločnosti a odohrávajú sa tu viaceré povstania a takisto sa zosilňuje tlak zahraničných vlád, ktoré tlačia na japonských predstaviteľov, aby otvorili hranice Japonska. Japonsko bolo na základe týchto skutočností nútené opustiť svoju politiku izolácie. Otvorilo svoje hranice a zreformovalo svoj politický systém. Tento proces sa nazýva reforma Meidži a ňou sa odštartoval priemyselný a kultúrny rast Japonska. Od roku 1868 do začiatku prvej svetovej vojny Japonci zdvojnásobili svoj hospodársky výsledok. Hospodársky rast bol zastavený druhou svetovou vojnou, v ktorej Japonci stratili 20 % majetku v porovnaní so stavom pred vojnou. Po druhej svetovej vojne sa začal ďalší ekonomický rozvoj, podporovaný aj rozsiahlymi zásahmi vlády do hospodárstva. Tento rozvoj trvá viac menej doteraz, avšak sprevádzaný rôznymi výkyvmi (napr. kurz japonského jenu), ale v súčasnom sa vedú diskusie o reformovaní japonskej hospodárskej politiky (napr. vláda už nemá taký vplyv v hospodárskych otázkach ako v minulosti).

Japonský systém manažmentu je nielen pod vplyvom už skôr uvedených historických a ekonomických súvislostí, ale významne ho ovplyvňujú aj kultúrne faktory. Tieto faktory sú tvorené zo zmesi tradícií, kultúrnych hodnôt, noriem a psychiky japonského obyvateľstva.

Zaraďujeme sem napríklad:

•prvoradosť vonkajšieho zdania - udržanie vonkajšieho zdania je úplnou prioritou, i keď realita sa s tým nemusí zhodovať,
•preferovanie skupiny – záujmy skupiny prevyšujú záujem jednotlivca,
•schopnosť napodobňovania – Japonci sa učia od iných civilizácií a prijímajú ich poznatky a schopnosti do svojej vlastnej kultúry (z Číny prevzali písmo a konfucianizmus, z Indie budhizmus, z Kórei poľnohospodárstvo, z Európy obchodovanie, právo a podobne),
•medziľudské vzťahy – Japonci kladú veľký dôraz na udržovanie vzájomných vzťahov a trávia tým pomerne veľa času,
•japonská morálka – spolu s rôznymi pravidlami správania sa podstatným spôsobom ovplyvňuje správanie sa ľudí,
•silný patriotizmus,
•náboženstvo a umenie – v Japonsku je rozšírený šintoizmus a budhizmus, ktoré sú dopĺňané kresťanstvom a inými menšími vierami.