Kandidátne listiny a volebná kaucia

Na príprave a organizácii volieb sa podieľa veľké množstvo orgánov. Ich postavenie je upravené zákonom, ktorý ustanovuje ich práva a povinnosti. V oboch štátoch sa vytvárajú volebné komisie a to na rôznych úrovniach. Rozsah a členenie volebných orgánov v ČR je značne obšírne (patria k nim napr. Ministerstvo zahraničných vecí, vnútra, Český štatistický úrad, krajské úrady, obecné úrady, starostovia, atď.) a oproti slovenskej úprave aj dosť neprehľadné.

Na to, aby mohol niekto kandidovať vo voľbách, je potrebné splniť základné podmienky, medzi ktoré nepochybne patrí aj podanie kandidátnej listiny a jej následné zaregistrovanie. V ČR sa kandidátna listina pri voľbách do Poslaneckej snemovne podáva najneskôr 66 dní pred voľbami krajskému úradu. Podávať ich môžu iba registrované politické strany a hnutia, ktoré zároveň nemajú pozastavenú činnosť a podanie sa uskutočňuje iba prostredníctvom zmocnenca. Strany môžu kandidovať samostatne alebo v koalícii, ale keď už sú súčasťou nejakej koalície v rámci jedného kraja, tak už nemôžu v inom kraji kandidovať samostatne alebo v inej koalícii. Kandidátna listina obsahuje mená kandidátov spolu s ich osobnými údajmi a iné. K listine musia byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidátov, že so svojou kandidatúrou súhlasia. Najvyšší možný počet kandidátov v danom volebnom kraji je stanovený v prílohe zákona 247/1995 Sb. Najvyšší počet je 36 a najnižší 14 kandidátov. Obdobné podmienky platia aj v SR, avšak kandidátna listina sa podáva ÚVK a maximálny počet kandidátov je pevne určený na 150.

Na úspešnú registráciu listiny je potrebné splniť určité zákonné podmienky a k nim zaraďujeme aj zaplatenie tzv. volebnej kaucie (SR) najneskôr 90 dní pred voľbami alebo príspevku na volebné náklady (ČR) najneskôr 72 dní pred voľbami. V SR je výška tejto sumy stanovená na 500000 Sk a v Čechách na 15000 Kč, ale tie sa musia zaplatiť v každom kraji, kde strana alebo koalícia kandidujú. Na Slovensku je táto vrátená ak strana získa vo voľbách získa najmenej dve percentá z celkového počtu hlasov alebo jej kandidátka nebola zaregistrovaná, ostatné kaucie sú príjmom št. rozpočtu a v ČR sú všetky príjmy z príspevkov na volebné náklady príjmom št. rozpočtu.

Odlišná situácia je pokiaľ sa jedná o voľby do Senátu v ČR. Tu je prihláška k registrácii podávaná poverenému obecnému úradu a podať ju môže aj nezávislý kandidát, ktorý musí predložiť petíciu s 1000 podpismi oprávnených voličov z jeho volebného obvodu. Každý kandidát môže kandidovať len v jednom volebnom obvode. Kandidát musí zaplatiť najneskôr 72 dní pred voľbami volebnú kauciu vo výške 20000 Kč a bude mu vrátená ak jeho prihláška nebola zaregistrovaná.

Hlavým zmyslom použitia volebnej kaucie (príspevkov na volebné náklady) je snaha obmedziť účasť na voľbách takým politickým subjektom, ktoré nie sú dostatočne reprezentatívne, avšak jej výška musí byť primeraná. Toto tvrdenie je všeobecne platné a v ČR ho ilustruje volebný príspevok pri voľbách do Poslaneckej snemovne stranám, ktoré získali najmenej 1,5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, vo výške 100 Kč za každý získaný hlas a v prípade senátnych volieb vrátenie kaucie ak kandidát získal v prvom kole aspoň šesť percent z celkového počtu hlasov. Na Slovensku sa uplatňuje aj vrátenie kaucie ak sú splnené podmienky, ktoré sme už uviedli a strana môže získať št. príspevok ak získa viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Výška príspevku sa pre každé voľby mení a závisí od priemernej nominálnej mzdy.

Ak nie je kandidátna listina (prihláška k registrácii) zaregistrovaná príslušným volebným orgánom, tak je možné sa v tomto prípade obrátiť na súd, ktorý s definitívnou platnosťou rozhodne o jej registrácii, resp. nezaregistrovaní. Na Slovensku sa obracia na Najvyšší súd SR, ktorý musí rozhodnúť uznesením do piatich dní od podania návrhu. V ČR sa môžu obrátiť na súd, ktorý rozhoduje bez jednania, uznesením a do troch dní. Ani v SR ani v ČR nie je možné proti rozhodnutiu súdu podať opravný prostriedok.

Hlasovanie a volebná aritmetika

Snáď najdôležitejšou časťou volebnej sústavy je samotný akt hlasovania vo volebnej miestnosti a následné prepočítavanie odovzdávaných hlasov na mandáty. Hlasovanie prebieha v jednotlivých volebných okrskoch vo volebných miestnostiach, ktoré majú aspoň teda na Slovensku zahŕňať zhruba 1000 voličov. Ich utvorenie má na starosti starosta obce. Cieľom vytvárania volebných by malo byť, aby sa volič mohol dostať do volebnej miestnosti čo možno najpohodlnejšie. Oznámenie o konaní volieb v SR musí obec zaslať každému voličovi najneskôr 25 dní pred voľbami a na ňom musia byť uvedené miesto a čas konanie volieb. V ČR existuje iba povinnosť starostu zverejniť oznámenie o konaní volieb spôsobom, aký je na danom mieste bežný, 15 dní pred voľbami.

V samotnej hlasovacej miestnosti dozerajú na výkon volebného aktu členovia okrskovej volebnej komisie. Členom komisie s môže stať každý, kto splní zákonné podmienky a deleguje ho strana alebo kandidát na senátora, ktorých kandidátne listiny (prihláška k registrácii) boli zaregistrované. Tento delegát však sám nesmie byť kandidátom vo voľbách. Členov vymenúva starosta obce a minimálny počet je päť. Komisiu vedie predseda určený žrebom a jeho príkazy sú vo volebnej miestnosti pre všetkých prítomných záväzné.

Samotný akt hlasovania prebieha vo vymedzenom priestore a volič potom vhodí upravený lístok do volebnej urny. Po skončení hlasovania sú tieto vybrané z urny a sčítavajú sa. Právne predpisy ustanovujú, na ktoré lístky sa má prihliadať ako platné. Za neplatné nie sú považované lístky, na ktorých volič urobil rôzne úpravy (škrtal, čmáral, kreslil,...) a ani také, ktoré obsahujú viac prednostných hlasov ako je možné udeliť. Výsledky sú potom oznámené ďalej. V ČR sú odovzdané priamo štatistickému úradu a v SR najprv obvodnej volebnej komisii a následne ÚVK.

K spracovaniu výsledkov volieb sa používajú rôzne metódy, ktoré súvisia s členením volebných systémov. Na začiatok popíšeme metódu požívanú pri voľbách do Senátu v ČR. Je veľmi jednoduchá a spočíva v tom, že aby kandidát získal mandát vo svojom obvode, musí získať nadpolovičnú väčšinu odovzdaných platných hlasov. Ak sa to nepodarí ani jednému z kandidátov, tak sa musí uskutočniť druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom získaných hlasov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje lós. Jedná sa tu o dvojkolový (absolútny) väčšinový systém.

Na Slovensku, ktoré tvorí jeden volebný obvod, sa počet odovzdaných platných hlasov vydelí číslom 151 a výsledok zaokrúhlený na celé číslo je tzv. republikové číslo. Ďalej ÚVK zistí, ktoré strany splnili tzv. uzavieraciu klauzulu. Tie, ktoré ju splnili postupujú do procesu, kde sa už prideľujú mandáty. Počet hlasov, ktoré získali, je vydelený republikovým číslom a výsledok je počet mandátov pre danú stranu, avšak nie vždy musí vyjsť presný počet mandátov, a preto sú v zákone vymenované aj ďalšie metódy ako v takýchto prípadoch postupovať. Táto metóda sa nazýva Hagenbach-Bischoffova.

V Čechách je situácia trochu odlišná, keďže územie ČR je rozdelené na viaceré volebné kraje. Počet mandátov v jednotlivých krajoch sa vyráta ako podiel celkového počtu platných hlasov a počtu poslancov (200), ktorým vznikne republikové číslo a tým je následne delený počet platných hlasov v každom jednotlivom kraji a výsledné číslo je počtom mandátov v danom kraji. Ďalej sa mandáty prideľujú už len stranám, ktoré splnili uzavieraciu klauzulu. Používa sa d´Hondtova metóda. Hlasy pre každú stranu sa postupne delia celými číslami 1;2;3;4;... . Vypočíta sa toľko podielov koľko je kandidátov. Podiely všetkých strán sa zoradia podľa veľkosti a priradí sa taký počet mandátov, aký bol pre daný kraj vypočítaný. V prípade rovnosti podielov rozhoduje o ich poradí celkový počet hlasov pre stranu v danom kraji.

Následne po priradení mandátov sú novozvoleným poslancom, či senátorom, vydané osvedčenia o zvolení.

Záver

Problematika volebných systémov je veľmi rozsiahla. Dalo by sa ešte veľa písať o jednotlivých aspektoch právnej úpravy v ČR a SR. Existuje mnoho tém, ktoré by som mohol zaradiť do tejto práce, ale pre nedostatok miesta sa sem jednoducho nezmestia.

Z celkového pohľadu je vidieť, že v minulosti sme tvorili spolu s Čechmi spoločný štát, keďže ustanovenia niektorých paragrafov sú rovnaké. Zároveň je badateľné, že už dlhšiu dobu sa v každom štáte vyvíja samostatné usporiadanie volebných systémov. Po preskúmaní poznatkov o volebných systémoch v SR a ČR som dospel k názoru, že celková koncepcia a myšlienka paralelného využitia dvoch volebných systémov je naozaj veľmi zaujímavá a podľa mňa prispieva k využitiu výhod aj pomerného systému (viac politických názorov) a aj väčšinového systému (väčšia stabilita politickej scény). Naopak jednotlivé elementy zakomponované v právnych predpisoch sa mi zdajú lepšie spracované v SR. Príkladom môže byť použitý volebný vzorec pri pomernom systéme, pretože ten český mierne zvýhodňuje väčšie politické strany.