Úvod

Hlavným dôvodom, ktorý ma viedol k napísaniu tejto práce, bola skutočnosť, že o otázkach spojených s konaním volieb či samotným volebným systémom sa dnes vedie mnoho diskusií medzi politickými predstaviteľmi, odborníkmi mimovládnych organizácií alebo bežnými občanmi.

Mojím základným cieľom je lepšie pochopiť volebný systém, ktorý sa používa pri voľbách do parlamentu v Slovenskej republike (SR) a v porovnaní so systémom využívaným v Českej republike (ČR) zistiť úpravu niektorých právnych inštitútov spojených s volebným systémom.

V prvej časti sa stručne venujem volebným systémom. Druhá časť spočíva v historickom prehľade o vývine volebného práva v Československu a tretia časť je venovaná samotnej komparácii súčasnej právnej úpravy volieb v SR a ČR.

Volebný systém a jeho charakteristika

Dejiny ľudskej rasy sa začali písať pred tisíckami rokov. Spočiatku tu boli iba nesmelé pokusy človeka o ovládnutie prírody či územia. Postupom času a s nadobúdaním nových vedomostí, schopností a zručností sa objavila u človeku nová túžba, bola to túžba po ovládaní ostatných členov svojej rasy. Táto túžba sa začala prejavovať bojmi o moc. Moc, ktorej pôvod sa odvádzal od bohov, neskôr od jedného Boha. Až následným vývinom sa na niektorých územiach, prevažne v Európe, dospelo k poznaniu, že táto moc nepochádza od žiadnej nadprirodzenej bytosti a pôvodcom moci sú samotní ľudia, ktorí sa majú tejto moci prispôsobiť a rešpektovať ju. Na to, aby ľudia moc rešpektovali nesmie byť vzťah ľudí a moci jednostranný, a preto aj moc má isté záväzky voči tým, ktorí ju kreujú. Na základe uvedených skutočností dospejeme k poznatku, že sa musel vytvoriť istý mechanizmus, pomocou ktorého je možné preniesť moc od jej zdroja na jej bezprostredných vykonávateľov. Takýto mechanizmus sa nazýva volebný systém.

Pod pojmom volebný systém (aj volebná sústava) rozumieme „súhrn právnych predpisov, metód a spôsobov upravujúcich prípravu, organizáciu a priebeh volieb do individuálnych a kolektívnych zastupiteľských úradov.“ Pravidlá a metódy volebného systému sú zakotvené v základnom zákone štátu – ústave a takisto môžu byť ďalej upravené samostatným právnym predpisom. Existencia samotnej volebnej sústavy ešte sama o sebe nezaručuje, že výkon volieb a ďalšie skutočnosti spojené s voľbami budú realizované podľa princípov charakteristických pre demokratické zriadenia.

Existuje značné množstvo volebných systémov a ich modifikácií, ktoré sú využívané rôznymi štátmi. Hoci nie sú tieto systémy úplne rovnaké je možné ich zatriediť, podľa toho do akej hĺbky ich chceme rozoberať, do niekoľkých základných skupín. V rámci najzákladnejšieho rozdelenia ich členíme na:

1.Väčšinový volebný systém sa zakladá buď na požiadavke získať relatívnu väčšinu odovzdaných hlasov alebo absolútnu väčšinu pre daného kandidáta v jeho volebnom obvode, t.j. nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov (ak žiaden kandidát nesplní túto podmienku, tak sa koná druhé kolo, do ktorého postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti). K jeho pozitívnym stránkam môžeme priradiť možnosť kreácie stabilnej vlády.

2.Systém pomerného zastúpenia je založený na závislosti počtu získaných mandátov od počtu získaných hlasov pre kandidačnú listinu. Znamená to, že čím viac odovzdaných hlasov kandidačná listina získa, tak tým viac mandátov získa daná strana. Hlavnou výhodou uvedeného systému je, že rozloženie mandátov medzi jednotlivé politické strany je vcelku zhodné s politickým rozvrstvením spoločnosti.

3.Zmiešané (kombinované) systémy používajú kombinácie rôznych metód z dvoch predošlých systémov a to takým spôsobom, aby čo najviac obmedzili negatívne vlastnosti jedného či druhého systému.

Volebná sústava je úzko spätá s politickým systémom. Rozlišujeme tri základné typy politických systémov, ku ktorým môžeme priradiť rôzne druhy volieb:

1.demokratický systém – súťaživé (kompetitívne) voľby,
2.autokratický systém – polosúťaživé (semikompetitívne) voľby,
3.totalitný systém – nesúťaživé (nekompetitívne) voľby.

V každej demokraticky organizovanej spoločnosti sú voľby ostro sledovanou udalosťou. Možno ich preto právom pokladať za „právom upravený, časovo a miestne zladený proces kreácie zastupiteľských zborov ako kolegiátnych predstaviteľov suverenity alebo samosprávy tých, ktorí ich kreujú“ a súčasne predstavujú aj vyvrcholenie slobodnej a pravidelne sa opakujúcej politickej súťaže.

Každé voľby, ktoré si nárokujú prívlastok demokratické musia spĺňať isté kritéria. K týmto kritériám priraďujeme všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ktoré sú spojené s tajnosťou samotného aktu hlasovania. Patrí sem takisto sloboda rozhodovania, slobodná súťaž, slobodný prístup voličov k programom, pravidelnosť opakovania volieb či rešpektovanie volebných výsledkov ako aj možnosť overenia výsledkov volieb.

V mojej práci sa budem zaoberať súťaživým typom volieb do parlamentu, pri ktorom sú všetky mechanizmy spojené s ich správnym fungovaním naozaj funkčné.