Bez vzdelávania by aj tie najrozvitejšie spoločnosti v priebehu niekoľkých rokov klesli na úroveň primitívnej civilizácie. V starovekých spoločenstvách bolo nevyhnutné, aby človek vedel poľovať, variť, vyrábať zbrane a náradie či potreby pre domácnosť a ovládať dôležité rituály. Keď sa spoločnosť stala rozvinutejšou, potrebovala učiteľov. Niektorí sa z nich sa stali všeobecne známymi. V 5.stor. n. l. Konfucius putoval po Číne so svojimi žiakmi, ktorí sa neskôr tiež stali učiteľmi a jeho učiteľskú filozofiu zapísali v Rozpravách. V starej Indii sa pokladalo za veľmi dôležité, aby učitelia poznali sväté texty. Žili so svojimi učiteľmi nazývanými guru a nasledovali ich, až kým nezískali dosť vedomostí na to, aby sa aj oni stali učiteľmi. V starovekom Grécku a Ríme sa vysoko cenila znalosť rétoriky. Asi od roku 1200 n. l. sa vzdanie postupne stávalo prístupným aj pre obyčajných ľudí, nielen pre deti bohatých. Dôležitú úlohu tu zohrala cirkev. Keď sa jednotlivé krajiny začali spriemyseľňovať, vynikol politický nátlak na to, aby pracovná sila bola vzdelanejšia, a tak sa v 19.stor. začali objavovať prvé oficiálne formy všeobecne prístupného vzdelávania. V priebehu 20.stor. sa inštitucionalizované vzdelávanie detí v školách rozšírilo p celom svete.
Väčšina oficiálnych dokumentov o vzdelávaní tvrdí, že jeho cieľom je plne rozvinúť schopností. V skutočnosti však existuje rozmanitosť v tom, čo sa jednotlivé školy usilujú dosiahnuť. Prvá či základná fáza vzdelávania sa začína povinnou školskou dochádzkou a zvyčajne trvá do veku 11 – 12 rokov. Toto je obdobie, kedy deti nadobúdajú všeobecné vzdelávanie a základy z najdôležitejších predmetov - najmä materinského jazyka a matematiky – a zväčša, i keď nie vždy, ich učí len jeden učiteľ. Niektoré krajiny, najmä chudobnejšie, neposkytujú iné ako základné vzdelanie. Dokonca aj v Británii až školský zákon z roku 1944 umožnil, aby stredné vzdelanie bolo prístupné všetkým deťom. V niektorých krajinách, napr. v Nemecku, prechádzajú procesom výberu, na akú strednú školu by mali chodiť. Inde, napr. v USA a v prevažnej časti Spojeného kráľovstva, všetky deti bývajúce na určitom mieste navštevujú tú istú strednú školu. V mnohých krajinách má na školstvo značný vplyv štát alebo cirkev. V niektorých islamských krajinách, ako v Saudskej Arábii a Pakistane, je vzdelávanie zamerané na propagovanie princípov moslimského náboženstva a v školách sa veľa času venuje učeniu koránu. V Írsku riadi veľkú väčšinu škôl rímskokatolícka cirkev.