Vzdelanosť a gramotnosť vo svete

Bez vzdelávania by aj tie najrozvitejšie spoločnosti v priebehu niekoľkých rokov klesli na úroveň primitívnej civilizácie. V starovekých spoločenstvách bolo nevyhnutné, aby človek vedel poľovať, variť, vyrábať zbrane a náradie či potreby pre domácnosť a ovládať dôležité rituály. Keď sa spoločnosť stala rozvinutejšou, potrebovala učiteľov. Niektorí sa z nich sa stali všeobecne známymi. V 5.stor. n. l. Konfucius putoval po Číne so svojimi žiakmi, ktorí sa neskôr tiež stali učiteľmi a jeho učiteľskú filozofiu zapísali v Rozpravách. V starej Indii sa pokladalo za veľmi dôležité, aby učitelia poznali sväté texty. Žili so svojimi učiteľmi nazývanými guru a nasledovali ich, až kým nezískali dosť vedomostí na to, aby sa aj oni stali učiteľmi. V starovekom Grécku a Ríme sa vysoko cenila znalosť rétoriky. Asi od roku 1200 n. l. sa vzdanie postupne stávalo prístupným aj pre obyčajných ľudí, nielen pre deti bohatých. Dôležitú úlohu tu zohrala cirkev. Keď sa jednotlivé krajiny začali spriemyseľňovať, vynikol politický nátlak na to, aby pracovná sila bola vzdelanejšia, a tak sa v 19.stor. začali objavovať prvé oficiálne formy všeobecne prístupného vzdelávania. V priebehu 20.stor. sa inštitucionalizované vzdelávanie detí v školách rozšírilo p celom svete.
Väčšina oficiálnych dokumentov o vzdelávaní tvrdí, že jeho cieľom je plne rozvinúť schopností. V skutočnosti však existuje rozmanitosť v tom, čo sa jednotlivé školy usilujú dosiahnuť. Prvá či základná fáza vzdelávania sa začína povinnou školskou dochádzkou a zvyčajne trvá do veku 11 – 12 rokov. Toto je obdobie, kedy deti nadobúdajú všeobecné vzdelávanie a základy z najdôležitejších predmetov - najmä materinského jazyka a matematiky – a zväčša, i keď nie vždy, ich učí len jeden učiteľ. Niektoré krajiny, najmä chudobnejšie, neposkytujú iné ako základné vzdelanie. Dokonca aj v Británii až školský zákon z roku 1944 umožnil, aby stredné vzdelanie bolo prístupné všetkým deťom. V niektorých krajinách, napr. v Nemecku, prechádzajú procesom výberu, na akú strednú školu by mali chodiť. Inde, napr. v USA a v prevažnej časti Spojeného kráľovstva, všetky deti bývajúce na určitom mieste navštevujú tú istú strednú školu. V mnohých krajinách má na školstvo značný vplyv štát alebo cirkev. V niektorých islamských krajinách, ako v Saudskej Arábii a Pakistane, je vzdelávanie zamerané na propagovanie princípov moslimského náboženstva a v školách sa veľa času venuje učeniu koránu. V Írsku riadi veľkú väčšinu škôl rímskokatolícka cirkev.

Hoci prevládajúcou formou školstva je vo väčšine krajín štátne školstvo, v mnohých krajinách existuje aj školstvo súkromné.
Tí, čo chcú v štúdiu pokračovať po skončení povinnej školskej dochádzky, sa môžu rozhodnúť pre samovzdelávanie, učiť sa na svojom pracovisku alebo navštevovať inštitúciu ďalšieho alebo vyššieho vzdelávania. Nižšie stupne vysokých škôl zvyčajne ponúkajú rozsiahlu škálu odborov. Vo väčšine typov tohto štúdia sa neudeľuje žiadny titul a štúdium spravidla poskytuje profesionálnu či technickú kvalifikáciu. Medzi inštitúcie vyššieho vzdelania patria univerzity a technické univerzity, ktoré poskytujú možnosť získania prvostupňového či vyššieho titulu. Počet tých, ktorí navštevujú vyšší stupeň štúdia na vysokej škole, môže predstavovať veľmi nízke percento populácie v chudobnejších krajinách, no aj každého tretieho občana, ako je to v Japonsku alebo v niektorých častiach USA.
Je len málo miest na svete, kde vzdelávanie nie je predmetom sporov. Mnohé problémy sa týkajú rovnakých príležitostí pre všetkých. Majú deti rozličného pôvodu rovnaké možnosti? Dostávajú chlapci lepšie vzdelanie než dievčatá? Poskytujú deťom odlišnej náboženskej, etnickej, sociálnej príslušnosti tie isté možnosti ako ostatným deťom? Mali by deti navštevovať výberové školy podľa stupňa ich schopností, alebo by mali navštevovať bežné stredné školy či stredné odborné učilištia? A mali by v rámci školy byť zaradené do skupín podľa svojich schopností, alebo by sa mali učiť v ,,zmiešaných triedach“, v ktorých sú žiaci s rozličnými schopnosťami?
Značné problémy pri hodnotení dosiahnutého stupňa vzdelanie súvisia s rozdielnymi školskými systémami v jednotlivých krajinách. Základnou informáciou o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, najmä v menej rozvinutých krajinách, sú údaje o analfabetoch. Podľa odhadov UNESCO je v súčasnosti na svete 850 – 890 miliónov osôb negramotných, z toho 2/3 ženy. Rozmiestnenie negramotného obyvateľstva na svete je nerovnomerné. Okolo 75% všetkých negramotných obyvateľov žije v Ázii, 15% v Afrike, 6% v Latinskej Amerike.