Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

OV - Zhrnutie učiva (I. polrok) základných škôl (od štátna moc deliteľná tromi po Sme "Euroobčania")

Štátna moc deliteľná tromi

Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky:

  • Zákonodarnú
  • Výkonnú
  • Súdnu

Zákonodarná moc:
-tvoria ju štátne orgány vytvárajúce pravidlá, ktorými sa riadi spoločnosť. V minulosti to boli cisári a králi dnes sú to parlamenty, parlamenty môžu byť: jednokomorové (SR) a dvojkomorové (CR).
-úlohy parlamentu:

  1. príjať a meniť ústavu
  2. príjmať a meniť zákony
  3. schvaľovať štátny rozpočet
  4. posudzovať činnosť vlády

Výkonná moc:
-tvoria ju kabinety ministrov, vláda, a iné vysoké štátne úrady a prezident
-úlohy vlády:

  1. príjmať nariadenia na realizáciu zákonov
  2. predložiť parlamentu programové vyhlásenie
  3. pripraviť návrhy zákonov parlamentu
  4. dojednávať a pripravovať medzinárodné zmluvy

Súdna moc
-rozhoduje spory a trestá zločiny

Základný zákon štátu – Ústava Slovenskej republiky (1.9.1992)
-Ústava sa skladá z: preambuly - história, ciele a hodnoty krajiny; 9 hláv, 156 článkov
1. Hlava - Slovenská republika definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát
2. Hlava - Základné ľudské práva a slobody
3. Hlava - Hospodárstvo.
4. Hlava - Územná samospráva
5., 6., 7. Hlava - Zákonodarná, výkonná a súdna moc.
8. Hlava - Prokuratúra
9. Hlava - Záverečné ustanovenia

Kto nám vládne – výkonná moc SR
Vláda je zbor ministrov na čele s jej predsedom, ktorého vymenúva a odvoláva prezident SR.
Prezident (hlava štátu): Občania ho volia v priamych voľbách na 5r.. V ústave má vymedzených 19 právomocí.

Kto a ako spravuje veci verejné v mojej obci. Miestne orgány štátnej správy a miestna samospráva.
SR- má 8krajov kde sú vytvorené krajské úrady od 1. 1. 2004 vznikli obvodné úrady, tzv. úrady špecializovanej štátnej správy, orgány miestnej územnej samosprávy, vyššie územné celky VÚC.
Na čele obce je primátor alebo starosta ktorého s poslancami obecného / mestského zastupiteľstva zvolia občania v komunálnych voľbách.

Úlohy súdnej a kontrolnej moci. Postavenie polície a armády v SR.

Spory občanov - nezávislé a nestranné súdy.

Sudcovia – sú menovaný prezidentom, nepodliehajú žiadnej inej moci

Ustavný súd SR- má osobitné postavenie, tvorí ho 13 sudcov, ktorých menuje prezident na obdobie 12 rokov. Rozhoduje o tom, či sú zákony v súlade s ústavou a o možnom poškodení základných ľudských práv.

Polícia a Armáda SR - stará sa o poriadok vo vnútry krajiny a o bezpečnosť občanov a celkovo chráni štát pred napadnutím inou krajinou.

Všetky zložky polície vytvárajú Policajný zbor SR ktorý
- chráni životy a majetok občanov
- odhaľuje trestné činy a zisťuje páchateľov
- zabezpečuje verejný poriadok
Od roku 2006 je Armáda SR zmenená na profesionálnu armádu.

Aké sú základné princípy demokracie. Demokracia nie je len slovo

Demokracia - je spôsob vlády, pri ktorom sa občania zúčastňujú rozhodnutí pomocou svojích zástupcov. Je to vláda ľudu, vláda väčšiny, ktorá musí rešpektovať práva menšín chránené ústavou a zákonmi. Demokracia môže byť:
- priama (napr. v hystórii Grécka)
- nepriama, zastupiteľská (súčastná)

Vláda skupiny ľudí alebo jedného človeka, kde sa nedodržiavajú ľudské práva, sa označuje ako nedemokratická.

Opory a piliere demokracie:
  1. Vláda je zložená na súhlase občanov
  2. Slobodné a čestné voľby
  3. Ústavné obmedzenia vlády
  4. Záruky ľudských / občianskych práv

Koalícia - spojenectvo za určitým účelom
Opozícia - opak, rozpor, protiklad

Občianska spoločnosť a demokratický štát
- v demokratickom štáte majú občania právo združovať sa
- štát riadený vládou by mal podporiť aktivitu občanov - ovplyvňovať politické dianie
- existujú však skupiny ktorí vytvárajú tlak aby vláda riešila problémy a niesla zodpovednosť. Tieto skupiny nazývame nátlakové skupiny.
Neekonomické nátlakové skupiny - nepolitické hnutia - napr. ekologické združenia, združenia mládeže a podobné
Ekonomické nátlakové skupiny - lobbies - odbory, výrobné a profesné združenia.

Občan sa môže zapojiť do politiky pomocou politickej strany.
Politické strany-  dobrovoľné združenia tých, ktorí sa chcú aktívne zapojiť do politického života.

Sme právny štát
- v právnom štáte nemá vládnuť človek ale zákon
V právnom štáte
- štátna moc obmedzuje sama seba (musí rešpektovať zákony ktoré vytvorí) a tak môže robiť iba to, čo zákon povoľuje
- občan môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje
- každý človek má právo na spravodlivý, súdny proces
Pravidlá spravodlivosti:

  1. polícia nesmie vstúpiť do žiadneho domu a robiť prehliadku bez súdneho príkazu
  2. občana nemožno zadržať bez písomného obvinenia kde je uvedené, z akého priestupku je obvinený
  3. občania obvinení z trestných činov majú právo na verejný súdny proces, obhajcu, prezumpciu neviny
  4. občanov nemožno nútiť aby svedčili proti sebe
  5. občan nesmie byť dvakrát odsúdený za ten istý trestný čin
  6. zakázané sú kruté alebo ponižujúce tresty

Opakom právneho štátu je policajný štát, neexistujú tam slobodné voľby, na miesto občanov volia osoby vykonávajúce štátnu moc najmä polícia.

Prezumpcia neviny- znamená, že obžalovaný do vynesenia výroku je považovaný za nevinného.

Ako sa zjednocovala Európa.

Zjednocovali sa ľudia, nie štáty. Po 2. svetovej vojne sa začala integrácia (spájanie) Európy.
1949 vznikla Rada Európy so sídlom v Štrasburgu.
- má úlohu ochraňovať ľudské práva, demokraciu, právny štát
Hospodárske zjednocovanie – Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
1992 v Maastrichte podpísali krajiny EHS zmluvu o jednotnej mene občianstve a spoločnej politike a o premenovaní EHS na Európsku úniu.

Hl. orgány EU:
- rada ministrov – rozhodovací orgán
- európsky parlament – zastupuje občanov členských štátov
- európska komisia- zastupuje európske zaujmi voči členským štátom, je to jediný orgán s právom navrhovať legislatívu.
- Europsky súdny dvor - rozhoduje spory členských štátov

SR je členom EU od 1. mája 2004. Sme „Eruoobčania“

Podstata európskej identity - spoločný trh, mena (euro)

Európsku úniu čaká sociálne a ekonomické vyrovnávanie členských štátov. Nie je v jej záujme odstránenie kultúrnych rozdielov, čiže kultúrna uniforma.
EU chce zachovať multikultúrnosť Európy.

Možnosti, ktoré sme získali:
- možnosť pracovať, študovať a žiť v krajinách EU
- európske občianstvo a s ním predovšetkým voľný pohyb a pobyt v ostatných členských štátoch EU
- právo voliť zástupcov do Európskeho parlamentu
2004 rozšírenie EU o 10 členských štátov


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk