-podporiť prístup žien k rozhodovacím funkciám a ich povyšovanie do funkcií spojených s právomocami, a to zavedením dočasných kvót pre ženy na takýchto postoch, a to predovšetkým vo verejnej či štátnej sfére;

-účinne stimulovať zamestnávateľov, aby ženám zverovali rozhodovacie pozície a nedali sa odradiť tým, že ženy sú potenciálne matky;

-vypracovať špeciálne podporné programy pre najviac ohrozené skupiny žien. Vzhľadom na regionálnu diferencovanosť by sa aj k riešeniam malo pristupovať regionálne;

-posilniť zastúpenie žien v sociálnom dialógu - medzi zamestnávateľmi i v odboroch - aby sa aj ich špecifické problémy dostávali na rokovania tripartity, resp. posilniť mechanizmy v oblasti sociálneho partnerstva v tom smere, aby sa otázkami rovnosti zaoberali systematicky;

-zabezpečiť materskú dovolenku primeranej výšky a s vyššou rodičovskou dávkou a rodičovské voľno (ktoré si musí vybrať aj otec);

-zvýšiť počet dostupných zariadení starostlivosti pre deti, ktoré obom rodičom uľahčia zosúladenie zamestnania a rodiny;

-v rámci podpory prístupu žien k funkciám uvažovať v zamestnávateľských organizáciách o kvótach;

-zmeniť štruktúru zamestnanosti, ktorá je v súčasnosti rodovo diferencovaná; v záujme toho sú potrebné vzdelávacie a rekvalifikačné programy zamerané špecificky na ženy.


1.6 Ženy zarábajú o štvrtinu menej

Výskum nadácie, ktorú založila Európska rada v roku 1975, sa zameriaval na vývoj reálnych platov v EÚ, ale aj rozdiely medzi zárobkami mužov a žien. Celkovo zarábali minulý rok ženy v únii o 18,6 percenta menej, než ich mužskí kolegovia, situácia v jednotlivých krajinách sa však značne líši.

Podľa výsledkov výskumu si ženy najviac vážia v Slovinsku - rozdiel medzi pohlaviami v platoch je len asi 9 percent. Najhoršia situácia je v Rakúsku (rozdiel 32 percent) a na Slovensku, ktoré je s priemerným platom žien o asi 27 percent nižším než je plat mužov súčasne najhoršou novou členskou krajinou. Ďalej nasledujú Nemecko (26 percent), Česká republika (26 percent) a Španielsko (25 percent). Po Slovinsku sú na tom najlepšie Luxembursko (11 percent), Poľsko (11 percent) a Francúzsko (12 percent).

Pokiaľ ide o vývoj platov, minulý rok stagnoval. V krajinách EÚ vo všeobecnosti narástli len o 0,2 percenta. Omnoho vyšší rast reálnych platov však zaznamenali nové členské krajiny - o 3,9 percenta. To by zodpovedalo trendu pomalého približovania sa úrovne miezd v starých a nových členských krajinách.

1.6.1 Otázky

Lepšie platové podmienky žien sú jednou z priorít európskeho programu zamestnanosti. Rozdiely sa však vyrovnávajú len pomaly - počas posledných dvoch rokov sa rozdiel medzi pohlaviami znížil zakaždým len o jedno percento. Podľa poznatkov nadácie nie sú súdne spory a dobrovoľné opatrenia účinnými nástrojmi nápravy situácie, omnoho viac pomáhajú jasné pravidlá a prevencia. V niektorých krajinách sa napríklad od firiem vyžaduje, aby vysvetlili akýkoľvek prípad, keď dostáva žena nižšiu mzdu. Skúsenosti potvrdzujú, že existujú dve cesty, ako zabrániť diskriminácii nerovnakým odmeňovaním pohlaví - odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami a posunutie sa väčšieho počtu žien do vyšších funkcií, a lepšia integrácia žien do pracovného procesu.