Stratégia gender mainstreamingu - uplatňovania rodového hľadiska - vošla do povedomia spoločnosti prostredníctvom politiky Európskej únie. Korene tejto politiky však siahajú do celosvetového ženského hnutia a jeho skúseností s presadzovaním požiadaviek voči vládam. V roku 1995 na 4. svetovej konferencii o ženách v Pekingu dostala nová stratégia názov gender mainstreaming - uplatňovanie rodového hľadiska. V kontexte svetovej ženskej politiky to znamená, že vlády vo všetkých oblastiach politiky a v každom jednotlivom prípade preskúmajú, aký dopad má ich politika na situáciu žien a akým spôsobom plánované opatrenia zlepšia špecifickú situáciu žien v zmysle cieľov zakotvených v medzinárodných dokumentoch.

Ženám sa už v roku 1993 podarilo reformou štruktúrnych fondov EÚ na európskej úrovni presadiť „rovnosť príležitostí pre ženy a mužov“ ako cieľové zadanie. Znamenalo to, že po prvý raz v Európe došlo k zakotveniu rovnosti príležitostí ako cieľa vo „všeobecnej“ koncepcii podpory. Štvrtý akčný program o rovnosti šancí z roku 1995 už obsahuje opis princípu uplatňovania gender mainstreamingu. To, čo sa podarilo v štruktúrnych fondoch EÚ, sa tak prenieslo na celú európsku politiku – rodovo špecifický prístup sa mal zohľadňovať pri každom politickom opatrení, a to od plánovania až po konečnú kontrolu úspešnosti.

Princíp uplatňovania gender mainstreamingu ešte väčšmi posilnila Amsterdamská zmluva z roku 1996. Všetky štáty EÚ sa v tejto zmluve zaviazali uplatňovať vo svojej politike rodové hľadisko. Uplatňovanie rodového hľadiska konkretizovali a diferencovali na úrovni EÚ aktuálne rezolúcie Rady Európskej únie z roku 1999, týkajúce sa politiky zamestnanosti. V dokumentoch EÚ sa presadzuje taká koncepcia rodovej politiky, ktorá vychádza z rovného prístupu mužov a žien k platenej práci a zo zrovnoprávnenia ich práce.

Kým doteraz zostávala zodpovednosť za nápravu na ženách, ktoré poukazovali na diskrimináciu žien a rodovú nerovnosť, pri gender mainstreamingu - uplatňovaní rodového hľadiska - sa situácia mení: Všetci, ženy aj muži, musia zmeniť rozhodovacie procesy a odstrániť existujúcu nerovnosť medzi rodmi. Princíp uplatňovania rodového hľadiska je zakotvený aj v odborových organizáciách. Európsky zväz odborových organizácií už v roku 1995 rozhodol o zohľadňovaní špecifických záujmov žien a mužov v oblastiach odborárskej činnosti.

2.4.2 Riziká zneužitia

Princíp gender mainstreamingu sa z neznalosti, alebo aj s jasným politickým zámerom niekedy vyhlasuje za všeobecnú stratégiu, ktorá má nahradiť všetky ostatné stratégie. Napríklad, ak by došlo ku kráteniu špecifických programov na podporu žien a ženských projektov s odôvodnením, že všetky európske fondy povinne uplatňujú rodové hľadisko, znamenalo by to nielen nepochopenie, ale i zneužitie princípu gender mainstreamingu.

2.5 Inštitúcie európskej politiky rovnosti

Medzi inštitúciami Európskej únie sú aj také, ktoré sa zameriavajú špeciálne na rozvíjanie a monitorovanie politiky rovnosti a zákonodarstva týkajúceho sa rovnosti príležitostí v EÚ.

2.5.1 Inštitúcie, ktoré pôsobia v rámci Európskej komisie

V rámci generálneho riaditeľstva V (zamestnanosť a spoločné záležitosti) existuje oddelenie rovnosti príležitostí žien a mužov a súčasne rodinnej politiky (vzniklo v roku 1976). Jeho činnosť sa sústreďuje na to, aby sa zabezpečilo vzájomné prepojenie a zhoda smerníc, ktoré sa vzťahujú na zrovnoprávnenie žien, posilnenie žien v spoločnosti (najmä na trhu práce) a ktoré majú za cieľ zavedenie rodovej perspektívy do všetkých politických stratégií a do všetkých programov EÚ.