- široké myšlienkové hnutie 18.st., ktoré pôvodne vzniklo v Anglicku a postupne ovplyvnilo celý politický vývin v Európe
- osvietenectvo malo v rôznych krajinách rôznu podobu, ale najrozsiahlejšiu formu a dôsledky nadobudlo vo Francúzsku
- tam už v 17 st. pôsobili voľnomyšlienkari – hnutie libertínov, ktorí znevažovali despotickú vládu a autority vôbec, boli presvedčení, že sociálnu nespravodlivosť, a moc cirkvi možno odstrániť najmä rozvojom vedy jej šírením, zvyšovaním vzdelanosti a reformami, ktoré by uskutočňovali osvietení a vzdelaní panovníci
- OF nadviazala na racionalizmus a empirizmus, hlavne na myšlienky – silu ľudského rozumu a skúsenosť

- Filozofi vytvorili koncepcie:

A/ prirodzenej morálky
B/ prirodzeného práva
C/ prirodzeného náboženstva
D/ spoločenskej zmluvy

Predstavitelia: Charles Louis Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau, Votaire a Denis Diderot

CH. L. Montesqueieu 

- francúzsky osvietensky filozof, historik
- diela: Perzské listy, Anglická sloboda, O duchu zákonov, Úvahy o príčinach veľkosti a úpadku Rímanov
- už v prvých prácach sa snažil pochopiť vnútornú logiku a filozofiu dejín – preto sa pýtal nielen na to, čo sa stalo ale aj prečo sa to stalo
- dielom O duchu zákonov – sa zaradil medzi politických a právnych vedcov
- ako prvý použil porovnávaciu metódu – porovnal politické zriadenia Anglicka a Francúzska s imperátorskym Rímom – skúmal pôvod a funkcie spoločenských, politických a právnych inštitúcii
- tvrdil, že podniebie, spôsob života, geograficka poloha, forma vlády určuje občianske a politické zákony – potom zákony jedného národa nemusia vyhovovať inému národu
- spolu s Louckom bol autorom koncepcie deľby práce – rozdelenie moci na zákonodarnú a výkonnú a súdnu moc, uprednosťňoval výkonnú moc – panovník má právo veta a môže zrušiť zákony vydané parlamentom
- uprednostňoval konštitučnú monarchiu

F. A. Voltaire

- bol nekorunovaným filozofom 18.st., plodným spisavateľom, básnikom, dramatikom, historikom
- diela: Filozofické listy, Filozofické listy, román Candile
- za svoju literárnu a politickú činnosť sa dostal do Bastily a až do vyhnanstva v Anglicku, kde strávil 3 roky a mohol porovnať angl. a francuz. Spoločnosť a pochopiť rozdiely
- po návrate z Anglicka opísal svoje poznatky a skúsenosti v diele Filozofické listy /Anglické listy/ - prednosti anglického riešeni a formuloval ako odporúčania na riešenie francuz. pomerov:

a/ oboznámiť sa s Louckovou empirickou teóriou
b/ podporovať mechanickú fyziku Newtona
c/ uznať deistické chápanie náboženstva

Deizmus 

- uznáva Boha ako neosobnú, prvotnú príčinu sveta
- stvoriteľ a prvý hybateľ
- ten, kto dal svetu zákony
- garant morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané

Deistické stanovisko je svojim spôsobom kritikou zjaveného náboženstva a oficiálnej cirkvi.

- rešpektovať princíp tolerancie ako predpoklad občianského spolužitia
- usilovať sa o parlamentarizmus – táto vláda umožňuje verejnosti podieľať sa na vláde

Filozofický slovník – nie je to súhrn poučiek, dogiem, ale nástroj rozumu. Hlavnú pozornosť venoval problémom bytia a aktivity človeka v spoločosti

J. J. Rousseau 

- okrem filozofie, práva a politiky sa zaujímal aj o prírodné vedy, pedagogiku a hudbu
- diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluv, Emil alebo o výchove
- predmetom jeho F – človek a jeho osud
- obhajoval obyčajných ľudí
- bol prvým kritikom ľudskej civilizácie a priemyselnej spoločnosti – bol presvedčený, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácií a morálnemu úpadku
- kritika vedy a poznania je jadrom diela Rozprava o vedách a umeniach
- vo výchove dieťaťa je možný návrat k porírode – požiadavka vychovávať dieťa v súlade s prírodou – dielo Emil alebo o výchove
- riešil filoz. Poroblém – človek a jeho sociálne bytie – dobrým al. zlým sa stáva v dosledku spoločenského vývoja – hlavný podiel na tom má súkromné vlastníctvo, ktoré spôsobuje sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi
- v diele Spoločenská zmluva – ponúka riešenie tohto problému – a tým je uzavretie novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom – štát zabezpečí občanom práva a ochranu, panovník nie je privilegovaný ale je súťasťou zmluvného vzťahu a ak ho poruší ľud má právo zvrhnúť ho – právo na revolúciu
- nerozhoduje jednotlivec ale všeobecná vôľa

OSVIETENSTVO VO FRANCÚZSKU

Hoci osvietenské myšlienky nevznikli vo Francúzsku, no práve vrcholí. Predpoklady na jej šírenie vytvorilo hnutie liberálov. Za zakladateľa považujeme Pierre Bayle.

Francois Marie Aruet – Voltaire je najvýznamnejší predstaviteľ osvietenstva. Napísal základne dielo osvietenstva Filozofické listy, kde navrhuje:

- si osvojiť Lockovu teóriu
- orientácia na Newtonove zákony.
- uznať deistické chápanie náboženstva. Bol predstaviteľom deizmu
- v náboženských aj iných myšlienkach sa riadiť princípom tolerancie.

Preniesol myšlienky z anglického osvietenstva do francúzskeho. a presadzoval princíp parlamentnej monarchie.

Charles Luis Montesquieu Jeho základným dielom je O duchu zákonov Tak ako príroda, aj spoločnosť sa riadia všeobecne platnými zákonnosťami, ktoré nepochádzajú od Boha, ale vyplývajú z povahy vecí. Ich základ tvoria prirodzené práva, ktoré sa ale rôzne modifikujú v právnych sústavách. Jedným z príčin je „geografický faktor“. Dopracoval Lockovu teóriu deľby moci. Za najlepšiu vládu považuje konštitučnú monarchiu.

Denis Diderot bol zostavovateľom Encyklopédie vied, remesiel a umení (1751). Bol predstaviteľom mechanistického materializmu. Podľa neho je základom hmota a pohyb, ktoré spôsobujú prechod od nižších k vyšším formám. Vyslovil myšlienku, že všetci ľudia sú si rovní, ale existuje medzi nimi individuálne rozdiely

Jean Jacques Rousseau bol sociálnym mysliteľom. Pochádza zo Švajčiarska, ale celý život prežil v Paríži.

Rozpráva o vedách a umeniach – v nej vyslovil myšlienku, že rozvoj vied a pokrok spoločnosti nerobí ľudí šťastnými, naopak navrhuje návrat do prirodzeného stavu. Táto utópia je namierená proti feudalizmu.

Emil (o výchove) – v nej zdôrazňuje požiadavku vychovať dieťa v súlade s prírodou. Človek si má od detstva osvojovať vlastnosti ako je citlivosť, individuálnosť, či konanie dobra.

Spoločenská zmluva – stala sa myšlienkovým základom pre francúzsku revolúciu. Vyjadruje myšlienku, že štát ma zaručiť slobodu, a nie ju potláčať. Ak štát nedodržiava ustanovenia zmluvy, občan má právo na revolúciu, zvrhnúť vládu.