Svetové náboženstvá

HINDUIZMUS

Hinduizmus je najstarším dodnes aktívnym svetovým náboženstvom. Jestvujú v ňom miliónov bohov a bohýň a všetci sú odrazom jediného najvyššieho ducha, brahma. Najpopulárnejšími bohmi sú Šiva- Ničiteľ a Višnu – Udržiavateľ.

VZNIK: Hinduizmus vznikol asi r. 1800 pred n.l. v Indii, ale jeho základy sú neisté.

VIERA V BOHA: Hinduizmus je monoteistické náboženstvo, ktorého stúpenci veria v jedného boha, brajma ( najvyššie bytie), ktoré je mimo ľudského dosahu a chápania. Existujú milióny rozličných podôb, ktoré veriacemu umožňujú, aby brahma videl a spoznal. V hinduizme boh nie je mužom ani ženou, no keďže brahma zahŕňa všetko, môže na seba vziať mužskú, ženskú alebo zvieraciu podobu. Hinduisti veria, že najvyššie bytie, brahma, ovláda svet prostredníctvom troch hlavných vlastností: 1.Brahma- stvoriteľ, 2.Višnu- udržiavateľ sveta, 3.Šiva- boh dvoch tvárí (dobrý boh a boh ničiteľ).
Odhaduje sa, že v hinduizme je až 330 miliónov božstiev. Avšak väčšina z nich je nadbytočná a nemá nijakých uctievačov.

VIERY: Všetci hinduisti neveria v jedno, ale existujú určité ústredné princípy, ktoré prijíma väčšina z nich. Karma- je príčinou, prečo všetky živé veci ustavične prechádzajú znovuzrodením. Hinduisti veria, že karma nahromadená v predchádzajúcich životoch sa prenáša do súčasného života, a tak určuje stav znovuzrodenia duše. Každý hinduista sa usiluje odstrániť účinky karmy na svoje nasledujúce zrodenie nezištným konaním dobrých skutkov. Mókša je koniec putovania duše a je cieľom každého hinduistu. Spôsob, ako nájsť vyslobodenie z kolobehu znovuzrodení , je zbavenie sa všetkých túžob. Na konci tohto procesu nastáva splynutie s božstvom.

KASTOVÝ SYSTÉM: Kastový systém po stáročia dominuje v spoločenskom živote v Indii, oporu má v hinduistických svätých knihách. Kasty sú dnes zákonom zakázané, ale na indickom vidieku majú dosiaľ veľký vplyv. Podľa hinduistickej tradície boh Brahma ustanovil pri stvorení 4 kasty: 1.Najvyššiu tvoria brahmani- kňazi, ktorí vykonávajú náboženské obrady a rituály a odriekavajú sväté texty, 2.sem patria indickí bojovníci a vládcovia, 3.tú sú napr. roľníci a obchodníci, 4.tvoria ju tí, ktorí poskytujú základné služby ostatným. „Nedotknuteľní“ nepatria do nijakej kasty a vykonávajú najpodradnejšia práce, napr. pochovávajú ľudské a zvieracie telá.

SVATÉ KNIHY: Posvätné knihy majú rozličné liter. podoby, počnúc nejasnými filozofickými textami až po epické legendy a príbehy. Knihy sa delia do dvoch veľkých skupín:1.tie, ktoré sa považujú za texty božského pôvodu. Obsahujú staré hymny –védy a vznikli koncom druhého tisícročia pred n.l. a 2.posvätné knihy, ktoré majú ľudský pôvod.

CHRÁM: Každý hinduistický chrám je zasvätený určitému bohu. Uctievanie v chráme zahŕňa odriekanie mantier na privolanie bohov, modlitby, spievania a počúvanie učenia. Mantra je verš, ktorý ma božský pôvod.

CESTY KU SPÁSE: Existuje niekoľko spôsobov, ako dospieť k osobnej spáse: neobmedzená láska a oddanosť vybranému bohu, cesta karmy- konať dobré skutky, oslobodenie od tohto sveta prostredníctvom pochopenia písem ( najtažšia) a cesta jógy- sústava telesných a duševných cvičení, ktoré majú človeku poskytnúť kontrolu nad mysľou a telom.

UCTIEVANIE KRAVY: Indický reformátor Gándhí raz poznamenal, že krava je naozaj najuniverzálnejším symbolom hinduizmu a ochrana kravy jeho najvýrečnejším princípom. Hinduisti sa možno zhodnú na malom počte vecí, ale na uctievanie kravy sa pozerajú ako na symbol nenásilia. Všetky produkty kravy – vrátane mlieka, moču a trusu – sa považujú za očisťujúce.

Dnes je na svete takmer miliarda hinduistov. Jeden zo šiestich ľudí v modernom svete je hinduista.

JUDAIZMUS

Židovská história má asi 4 000 rokov, a ak nerátame hinduizmus, je judaizmus najstarším monoteistickým náboženstvom. Najviac židovskej populácie nájdeme v USA, kde žije 30 % všetkých Židov. Židia veria, že sú vyvoleným Božím národom, ktorý má v Božích zámeroch osobitnú úlohu.

ZAČIATKY: Judaizmus považuje Abraháma za otca národa a Mojžiša za toho, kto dal podobu a formu náboženskej viere. Mojžiš priviedol novovznikajúci národ z egyptského otroctva na hranice Zasľúbenej krajiny. Židovská história začína Abrahámom, ktorý počul Božie volanie, aby sa usadil v krajine Kanaán. Abrahámovmu vnukovi Jakubovi Boh sľúbil veľa synov a podľa jeho 12 mužských potomkov boli pomenované izraelské kmene. Slovo „žid“ pochádza z mena najmocnejšieho izraelského kmeňa Juda.

MOJŽIŠ: Keď Mojžiša zavolal Boh, Izraelci žili v oslabení v otroctve v rukách Egypťanov. Mojžiš počul Boží hlas z horiaceho krovia, ktoré odolalo ohňu a na jeho príkaz požiadal egyptského faraóna, aby Izraelcov prepustil. Faraón vyhovel jeho žiadosti, až keď Boh zoslal na Egypťanov 10 morových rán. Izraelci putovali 40 rokov, kým prišli do Zasľúbenej krajiny. Počas putovania – exodu – dal Boh Mojžišovi Desať prikázaní na vrchu Sinaj. Židia dostali aj veľa ďalších zákonov, ktoré sa vzťahovali na všetky stránky ich osobného života. Ortodoxní židia ich zachovávajú dodnes.

HOLOKAUST: Nacisti vyvraždili asi tretinu všetkých Židov. Po skončení holokaustu ich zostalo na celom svete približne 11,5 milióna. Z nich 250 000 žilo v táboroch pre vysídlencov v Európe a 11,2 milióna zostalo bez domova. Roku 1948 bol otvorený nový Štát Izrael, do ktorého prišlo asi 650 000 Židov.

PÍSMO: Pre zbožných Židov je najdôležitejšia Biblia. Je napísaná v hebrejčine a obsahuje 39 kníh ako kresťanský Starý zákon, knihy však majú odlišné poradie. Svoju Bibliu nazývajú Tenak a tvoria ju 3 časti: Zákon čiže Tóra, Proroci a Spisy.

SYNAGÓGA: -je miestom štúdia, zhromažďovania, modlitby a bohoslužby- komplexné stredisko pre židovské spoločenstvo. V ortodoxných synagógach musí byť prítomných min. 10 mužov, aby sa mohlo začať modlenie. Hlavnou črtou bohoslužby v synagóge je čítanie Tóry.

SABAT: - je dňom oddychu v týždni. Začína sa západom slnka v piatok a trvá do zotmenia v sobotu. Podľa starého rabínského zákona sa v deň sabatu nesmie robiť nič mimo domu. Pravda, niekedy sa tomuto problému dá vyhnúť tak ,že sa celé mesto vyhlási za domov, ak je obklopené múrom alebo plotom. Jeruzalem je takýmto mestom. Sabat poskytuje voľný čas na štúdium Tóry a radosť z modlitby a uctievania.

MODLITBA: V synagóge sa tradične konajú tri bohoslužby denne- ráno, popoludní a večer – podľa príkladu Abraháma, ktorý sa modlil zavčas rána, Izáka, ktorý prestal popoludní pracovať, aby sa pomodlil, a Jakuba, ktorý večer ďakoval Bohu za požehnanie. Jarmulka je čiapočka, ktorú nosia na temene židovskí muži. Panuje presvedčenie, že študovať a modliť sa s obnaženou hlavou je prejavom zreteľnej neúcty voči Bohu.

OBRIEZKA: Obriezka, berit mila, v ôsmy deň po chlapcovom narodení je najstarším židovským zvykom, ktorý sa dodnes praktizuje. Boh ho dal Abrahámovi „ na znak zmluvy“ medzi nimi. Je symbolom, že dieťa sa podieľa na Božej zmluve.

PESACH: je oslavou oslobodenia z otroctva v Egypte. Židia ho považujú za úžasný prejav Božej moci ako aj za opätovné potvrdenie zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom a jeho potomstvom.

BUDDHIZMUS

Na svete je takmer 400 miliónov budhistov. Buddhisti veria, že ľudia sú spätí s kolobehom zrodenia, života a smrti prostredníctvom túžby a môžu sa narodiť nespočetne ráz na rozličných úrovniach existencie. Veria tiež, že zo sústavného znovuzrodzovania sa možno vymaniť a dosiahnuť nirvánu. Buddhisti veria v absolútnu realitu, ale nenazývajú ju „bohom“. Veľa budhistov radšej hovorí o „životnej filozofii“ ako o náboženstve.

BUDDHA: Siddhárta Gautama sa narodil okolo r.560 pred n.l. v severovýchodnej Indii. Mladý princ sa oženil a prvého syna pomenoval Ráhula, čo znamená “reťaze“, lebo sa cítil uväznený svojím spôsobom života. Keď sa mu podarilo vykradnúť z paláca, a „stretol“ sa so štyrmi skúsenosťami: *Uvidel starca a spoznal, ako staroba ničí pamäť, krásu a silu. Dovtedy sa nestretol so starobou. *Uvidel chorého človeka, utýraného bolesťou, dovtedy sa nestretol s utrpením. *Uvidel nariekajúcich v pohrebnom sprievode a rozrušil ho strach zo smrti. Dovtedy sa nestretol so smrťou. *Uvidel svätého muža, spokojného a radostného, ktorý putoval s miskou na almužnu. Princ zrazu pochopil, aké márne sú všetky životné radosti. Zatúžil po pravom poznaní a tak uprostred noci opustil palác a šiel ho hľadať. Pri hľadaní pravého poznania sa Siddháta pridal k mnohým ďalším svätým mužom. Najprv vyskúšal jógové cvičenia. Potom žil 5 rokov s piatimi spoločníkmi v nesmiernej chudobe, ale odpoveď nenašiel. Sedel osamotený pod stromom a meditoval. Vtedy sa to stalo. Poča s troch nasledujúcich nocí prešiel tromi štádiami osvietenia. Keď Buddha dosiahol osvietenie, rozhodol sa vzdať okamžitého vstupu do nirvány, aby mohol hlásať svoju víziu iným, ktorá spočíva v pochopení 4 vznešených právd:

1.Celý život je utrpenie. Budhistické učenie sa snaží pomôcť ľuďom, aby to pochopili a prekonali.
2.Príčinou utrpenia je túžba po živote, potešení a peniazoch.
3. Odstránením túžby sa odstráni aj utrpenie.
4.Stredná cesta medzi asketizmom a hedonizmom (pôžitkárstvom) je jedinou cestou na prekonanie túžby. Stredná cesta – žiť príkladne.

NIRVÁNA: Najvyšším cieľom je dosiahnuť nirvánu a byť úplne oslobodený od reinkarnácie. Či sa človek reinkarnuje alebo dosiahne nirvánu, to určuje miera morálnych činov. Nirvána je stav, v ktorom zhasli plamene vášne a chamtivosti.

PODOBY BUDDHIZMU: V storočiach po Buddhovej smrti vznikli dve hlavné buddhistické školy: théravádsky a mahájánsky buddhizmus. 1.Thévarádsky buddhizmus (malé vozidlo) je cesta ku spáse, ktorou sa zvyčajne uberajú mnísi. Vyznávajú ho buddhisti na Srí Lanke, v Mjanmarsku (bývalá Barma), Thajsku a iných častiach JV Ázie. Zdôrazňujú, že Buddha bol iba človek, jeden z mnohých za sebou nasledujúcich buddhov, a že k osvieteniu možno dospieť nasledovaním jeho príkladu učenia. 2.Mahájánsky buddhizmus znamená „veľké vozidlo“ a považujú Siddhártu za nadčloveka. Aj oni veria, že existovali, existujú a budú existovať mnohí iní buddhovia. Je rozšírený najmä v Japonsku, Kórei, Mongolsku, Číne, Tibete a Nepále. Z mnohých typov buddhizmu v Japonsku je zenový budhizmus určite najnezvyčajnejší. Učí, že človek musí preniknúť za slová, aby pochopil existenciu. Mních môže stráviť celý život meditovaním nad jedinou vetou alebo slovom, ktoré je hádankou a nemá nijaké riešenie.

SVIATKY A SLÁVNOSTI: Buddha učil, že ľudia by nemali prikladať nijaký duchovný význam sviatkom, takže buddhisti im nepripisujú veľkú vážnosť. Záleží na postoji mysle u tých, čo oslavujú.ISLÁM

Islám patrí medzi najmladšie veľké svetové náboženstvá. Vznikol v 6.storočí v oblasti, ktorá sa dnes nazýva Saudská Árábia. Tu ležia aj obe jeho najsvätejšie miesta Mekka a Medina.. Väčšina z 1 200 miliónov prívržencov islámu žije v severnej Afrike, na Blízkom východe a v JV Ázii. Islám je arabské slovo, ktoré znamená „podrobiť sa“ a muslim je „človek, ktorý sa podrobuje Alláhovej vôli.“ Muslimovia veria, že Alláh poslal prorokov Abraháma, Mojžiša a Ježiša, aby ľuďom ukázali, ako majú žiť, lenže tí ich posolstvo väčšinou ignorovali. Nakoniec poslal posledného a najväčšieho proroka Muhammada. Tomu odhalil svoju vôľu v sérii zjavení, ktoré boli presne zaznamenané v Koráne. Muslimovia si Muhammada nesmierne vážia, ale nepovažujú ho za božského, preto ho nesmú uctievať. Uctievať treba iba Alláha, lebo on je stvoriteľ a vládca vesmíru.

MUHAMMADOVE RANÉ ROKY: Muhammad sa narodil asi v roku 570 v Mekke. Pracoval ako obchodník. Po nejakom čase sa oženil s bohatou vdovou staršou o 15 rokov. Väčšinu času do svojich 40-tich rokov trávil modlením sa na púšti. Veľmi ho trápilo, ako sa v Mekke správajú ľudia, ktorí uctievajú veľa bohov. Prvé zvestovanie od Alláha mu sprostredkoval anjel Džibríl (anjel Gabriel) a prikázal mu, aby recitoval text, ktorý bol neskôr zahrnutý do Koránu. Muhammad nebol zakladateľom islámu a pre muslimov je urážkou, keď sa o ich viere hovorí ako o „mohamedánstve“. Islámska viera má božský pôvod.

PROROK MUHAMMAD: Roku 622 Muhammad odišiel z Mekky do Mediny a túto cestu všetci muslimovia poznajú ako hidžru (odchod) a touto udalosťou sa začína muslimský letopočet (PH- po hidžre). V Medine si nachádza stúpencov a pripravoval ich na čas, keď sa vrátia a dobyjú mesto. V roku 629 vstúpil Muhammad do Mekky, tým sa triumfálne do mesta, kde ho vyhlásili za Alláhovho Proroka. 630- prvé boje medzi muslimami a odporcami Muhammada. 632- Mehammad zomiera. Mekka dodnes zostáva srdcom islámu. Muhammad rozhodne odsudzoval všetky formy modloslužobníctva. uodnes platí prísny zákaz akokoľvek zobrazovať Alláha alebo Mehammada v mešite.

KORÁN: Muslimský Korán sa považuje za Božie slovo – večné, absolútne a neporovnateľné. Arabské slovo kur´án znamená „recitovanie“ a celú krásu tejto svätej knihy možno oceniť, len keď sa číta nahlas.

DVE PODOBY ISLÁMU: Muslimskí veriaci sa delia do dvoch skupín. 9/10 sú SUNNITI, ostatní sú ŠÍITI. Sunniti tvrdia, že nástupcom Muhammada môže byť každí muslim, na drujes strane, šíiti, ktorí sú praví stúpenci Muhammadovho synovca, veria, že nástupcom môže byť len niekto z jeho rodu.

VIERA: Muslimovia pevne veria vo vzkriesenie tela (preto nikdy nespopolňujú telá) a v posmrtný život.

5 PILIÉROV ISLÁMU:Podľa tradície ich Muhammad vymenoval mužovi, ktorý sa ho spýtal na muslimove povinnosti.

1.Vyznanie viery: existuje 1 najvyššia bytosť, Boh, a Muhammad je jeho posol. „Nie to boha okrem Boha a Muhammad je Posol Boží“
2.Modlitba: odriekajú sa 5-krát denne obrátením tvárou k Mekke.
3.Almužna:Pretože Muhammad vyrastal v chudobe, stanovil starostlivosť o chudobných a vdovy za hlavnú povinnosť všetkých muslimov. V súčasnosti sa dáva almužna v podobe daní.
4.Pôst počas denného svetla mesiaca ramadán. Pôst zahŕňa abstinenciu od alkoholu, jedla a od sexuálneho styku. Netýka sa detí, chorých, starých,dojčiacich a tehotných žien a cestujúcich.
5.Každý zdravý muslim má povinnosť aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky.

ISLÁM DNES: Predpokladá sa , že islám sa čoskoro stane 2. najväčším náboženstvom po kresťanstve v USA.

SIKHIZMUS

-  najmladšie zo svetových náboženstiev. Za sikha sa má považovať ten, kto verí v jedného Boha, v učeniu desiatich guruov a v knihu Guru Granth Sáhib. Hoci sikhizmus vznikol v Indii (v oblasti, ktorá je dnes v Pakistane v roku 1500 v Pandžábe), sikhovia sú roztrúsení po celom svete.

ZAKLADATEĽ SIKHIZMU: sikhizmus založil guru Nának, ktorý si ctil hinduizmus aj islám, no súčasne bol presvedčený, že zastierajú pravdu o Bohu. Sikhizmus kladie dôraz na osobný vzťah jednotlivca s božstvom.

DESAŤ GURUOV: Desať guruov, počnúc guruom Nánakom, tvorí meprerušenú líniu zjavenia od Boha. Každého gurua vybral jeho predchodca a každý mal rovnaké poznanie o Bohu. Roku 1699 desiaty guru zvolal všetkých sikhov na aprílový sviatok. S mečom v ruke hľadal dobrovoľníkov ochotných zomrieť za vieru. Jeden muž sa prihlásil a zmizol s guruom v stane, z ktorého guru vzápätí vyšiel sám so zakrvaveným mečom. Rovnako pochodili štyria ďalší muži. Všetci sikhovia sa skláňajú pred odvahou týchto piatich mužov- piatich verných.

VIERA: Pre sikhov je najvyšším cieľom ľudskej existencie opätovné splynutie ľudskej duše s Bohom. Dá sa k nemu priblížiť duchovnou činnosťou a disciplínou,ale dosiahnuť ho možno prostredníctvom Božieho milosrdenstva. Sikhizmus kladie dôraz na veľmi osobný vzťah s Bohom prostredníctvom vnútorného oživenia božskej iskry, ktorá je v každej duši. Každý musí objaviť Boha sám – v sikhizme nie sú kňazi pôsobiaci ako sprostredkovatelia. Sikhizmus považuje mužov a ženy za seberovných a usiluje sa prelomiť aj triedne rozdiely. Sikhské obrady môžu viesť mužy aj ženy. Sikhovia tiež veria v reinkarnáciu.

INÉ SVETOVÉ VIERY

KONFUCIONIZMUS:

Pravdupovediac konfucianizmus nie je náboženstvo, ale etický kódex, spôsob života tu na zemi. Sformuloval ho Kchun-fu-c´v 6.st.pr.Kr., na západe známejší ako Konfucius. Konfucius učil, že nebesia a zem budú v harmónii, ak všetci budú poslúchať tých, čo sú nad nimi, a spravodlivo zaobchodiť s tými, čo sú pod nimi. Jediným základom harmonického sveta je rodina. Od rodičov sa očakáva, že budú deti učiť v cnosti a povinnosti a tie ich zasa budú ctiť. ( Synovskú poslušnosť ilustruje tradičný čínsky príbeh. Oddaný syn, ktorý sa trápil, že jeho rodičov budú štípať komáre, spal nahý a bez prikrývky, aby sa komáre nakŕmili na ňom, nie na rodičoch). Podľa konfuciánskej filozofie všetko vzniklo z dvoch protikladných princípov: jin(ženský) a jang(mužský). Ženské kvality sú tie, ktoré sú vnímavé a poddajné a mužské kvality sú aktívne a nepoddajné. Prvky sa musia zachovávať v rovnováhe. Konfucianizmus učí, že všetko vedomie sa končí smrťou. Je povinnosťou človeka uctievať predkov.

TAOIZMUS:

Objavil sa iba koncom 1st.n.l. Pomenovaný je podľa čínskeho znaku pre cestu – tao. Tao je prvotná sila vo vesmíre, prítomná vo všetkých veciach. Dve prirodzené sily jin a jang vytvárajú interakciu životnú energiu tak ako v konfucianizme. Jedna nemôže existovať bez druhej. Nebo a zem sú duchovná a fyzická ríša, kým ľudstvo zachováva rovnováhu medzi nimi. Túto rovnováhu môžu narušiť zlé skutky ľudí a taoisti sa usilujú za ne získať odpustenie pomocou modlitieb a obiet. Väčšina taoistických sviatkov je aj oslavou boha alebo nebeskej bytosti.

ZOROASTRIZMUS:

Staré perzské náboženstvo učí, že celá existencia je ustavičným zápasom medzi bohmi dobra a zla. Zoroastrizmus je založený na učení Zoroastra, dnes sa k tomuto náboženstvu hlási 200 000 stúpencov v Iráne a Indii. Zoroastrijci pevne veria vo vzrkriesenie , v posledný súd, muky pekla a radosti neba. Mudrci, ktorí šli z Východu za hviezdou k malému Ježišovi, boli takmer určite zoroastrijci.

ŠINTOIZMUS:

Je to pôvodné japonské náboženstvo a jeho názov znamená „cesta bohov“. Podstatou šintoizmu predstavuje uctievanie nespočetného množstva bohov alebo duchov(asi 80 miliónov). Hlavným bohom je bohyňa Slnka.

BAHÁIZMUS:

Baháizmus vyrástol z islámu a patrí k najnovším náboženstvám na svete. Prezentuje celosvetovú víziu pokoja lásky v spoločnosti, ktorá dodržiava univerzálne náboženské princípy. Baháisti veria, že Boh, transcendentný a nepoznateľný poslal veľa prorokov, aby osvietili ľudstvo. Každý z týchto prorokov- vrátane Budhu, Krista a Muhammada- založil svetové náboženstvo. Jadro baháistického učenia predstavuje viera, že ľudská rasa by mala dosiahnuť zrelosť odmietnutím svetového poriadku, ktorý predstavuje množstvo národov a náboženstiev.