referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lenka
Štvrtok, 4. júna 2020
Svetové náboženstvá
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 559
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 16m 40s
Pomalé čítanie: 25m 0s
 
HINDUIZMUS

Hinduizmus je najstarším dodnes aktívnym svetovým náboženstvom. Jestvujú v ňom miliónov bohov a bohýň a všetci sú odrazom jediného najvyššieho ducha, brahma. Najpopulárnejšími bohmi sú Šiva- Ničiteľ a Višnu – Udržiavateľ.

VZNIK: Hinduizmus vznikol asi r. 1800 pred n.l. v Indii, ale jeho základy sú neisté.

VIERA V BOHA: Hinduizmus je monoteistické náboženstvo, ktorého stúpenci veria v jedného boha, brajma ( najvyššie bytie), ktoré je mimo ľudského dosahu a chápania. Existujú milióny rozličných podôb, ktoré veriacemu umožňujú, aby brahma videl a spoznal. V hinduizme boh nie je mužom ani ženou, no keďže brahma zahŕňa všetko, môže na seba vziať mužskú, ženskú alebo zvieraciu podobu. Hinduisti veria, že najvyššie bytie, brahma, ovláda svet prostredníctvom troch hlavných vlastností: 1.Brahma- stvoriteľ, 2.Višnu- udržiavateľ sveta, 3.Šiva- boh dvoch tvárí (dobrý boh a boh ničiteľ).
Odhaduje sa, že v hinduizme je až 330 miliónov božstiev. Avšak väčšina z nich je nadbytočná a nemá nijakých uctievačov.

VIERY: Všetci hinduisti neveria v jedno, ale existujú určité ústredné princípy, ktoré prijíma väčšina z nich. Karma- je príčinou, prečo všetky živé veci ustavične prechádzajú znovuzrodením. Hinduisti veria, že karma nahromadená v predchádzajúcich životoch sa prenáša do súčasného života, a tak určuje stav znovuzrodenia duše. Každý hinduista sa usiluje odstrániť účinky karmy na svoje nasledujúce zrodenie nezištným konaním dobrých skutkov. Mókša je koniec putovania duše a je cieľom každého hinduistu. Spôsob, ako nájsť vyslobodenie z kolobehu znovuzrodení , je zbavenie sa všetkých túžob. Na konci tohto procesu nastáva splynutie s božstvom.

KASTOVÝ SYSTÉM: Kastový systém po stáročia dominuje v spoločenskom živote v Indii, oporu má v hinduistických svätých knihách. Kasty sú dnes zákonom zakázané, ale na indickom vidieku majú dosiaľ veľký vplyv. Podľa hinduistickej tradície boh Brahma ustanovil pri stvorení 4 kasty: 1.Najvyššiu tvoria brahmani- kňazi, ktorí vykonávajú náboženské obrady a rituály a odriekavajú sväté texty, 2.sem patria indickí bojovníci a vládcovia, 3.tú sú napr. roľníci a obchodníci, 4.tvoria ju tí, ktorí poskytujú základné služby ostatným. „Nedotknuteľní“ nepatria do nijakej kasty a vykonávajú najpodradnejšia práce, napr. pochovávajú ľudské a zvieracie telá.

SVATÉ KNIHY: Posvätné knihy majú rozličné liter. podoby, počnúc nejasnými filozofickými textami až po epické legendy a príbehy. Knihy sa delia do dvoch veľkých skupín:1.tie, ktoré sa považujú za texty božského pôvodu. Obsahujú staré hymny –védy a vznikli koncom druhého tisícročia pred n.l. a 2.posvätné knihy, ktoré majú ľudský pôvod.

CHRÁM: Každý hinduistický chrám je zasvätený určitému bohu. Uctievanie v chráme zahŕňa odriekanie mantier na privolanie bohov, modlitby, spievania a počúvanie učenia. Mantra je verš, ktorý ma božský pôvod.

CESTY KU SPÁSE: Existuje niekoľko spôsobov, ako dospieť k osobnej spáse: neobmedzená láska a oddanosť vybranému bohu, cesta karmy- konať dobré skutky, oslobodenie od tohto sveta prostredníctvom pochopenia písem ( najtažšia) a cesta jógy- sústava telesných a duševných cvičení, ktoré majú človeku poskytnúť kontrolu nad mysľou a telom.

UCTIEVANIE KRAVY: Indický reformátor Gándhí raz poznamenal, že krava je naozaj najuniverzálnejším symbolom hinduizmu a ochrana kravy jeho najvýrečnejším princípom. Hinduisti sa možno zhodnú na malom počte vecí, ale na uctievanie kravy sa pozerajú ako na symbol nenásilia. Všetky produkty kravy – vrátane mlieka, moču a trusu – sa považujú za očisťujúce.

Dnes je na svete takmer miliarda hinduistov. Jeden zo šiestich ľudí v modernom svete je hinduista.

JUDAIZMUS

Židovská história má asi 4 000 rokov, a ak nerátame hinduizmus, je judaizmus najstarším monoteistickým náboženstvom. Najviac židovskej populácie nájdeme v USA, kde žije 30 % všetkých Židov. Židia veria, že sú vyvoleným Božím národom, ktorý má v Božích zámeroch osobitnú úlohu.

ZAČIATKY: Judaizmus považuje Abraháma za otca národa a Mojžiša za toho, kto dal podobu a formu náboženskej viere. Mojžiš priviedol novovznikajúci národ z egyptského otroctva na hranice Zasľúbenej krajiny. Židovská história začína Abrahámom, ktorý počul Božie volanie, aby sa usadil v krajine Kanaán. Abrahámovmu vnukovi Jakubovi Boh sľúbil veľa synov a podľa jeho 12 mužských potomkov boli pomenované izraelské kmene. Slovo „žid“ pochádza z mena najmocnejšieho izraelského kmeňa Juda.

MOJŽIŠ: Keď Mojžiša zavolal Boh, Izraelci žili v oslabení v otroctve v rukách Egypťanov. Mojžiš počul Boží hlas z horiaceho krovia, ktoré odolalo ohňu a na jeho príkaz požiadal egyptského faraóna, aby Izraelcov prepustil. Faraón vyhovel jeho žiadosti, až keď Boh zoslal na Egypťanov 10 morových rán. Izraelci putovali 40 rokov, kým prišli do Zasľúbenej krajiny. Počas putovania – exodu – dal Boh Mojžišovi Desať prikázaní na vrchu Sinaj. Židia dostali aj veľa ďalších zákonov, ktoré sa vzťahovali na všetky stránky ich osobného života. Ortodoxní židia ich zachovávajú dodnes.

HOLOKAUST: Nacisti vyvraždili asi tretinu všetkých Židov. Po skončení holokaustu ich zostalo na celom svete približne 11,5 milióna. Z nich 250 000 žilo v táboroch pre vysídlencov v Európe a 11,2 milióna zostalo bez domova. Roku 1948 bol otvorený nový Štát Izrael, do ktorého prišlo asi 650 000 Židov.

PÍSMO: Pre zbožných Židov je najdôležitejšia Biblia. Je napísaná v hebrejčine a obsahuje 39 kníh ako kresťanský Starý zákon, knihy však majú odlišné poradie. Svoju Bibliu nazývajú Tenak a tvoria ju 3 časti: Zákon čiže Tóra, Proroci a Spisy.

SYNAGÓGA: -je miestom štúdia, zhromažďovania, modlitby a bohoslužby- komplexné stredisko pre židovské spoločenstvo. V ortodoxných synagógach musí byť prítomných min. 10 mužov, aby sa mohlo začať modlenie. Hlavnou črtou bohoslužby v synagóge je čítanie Tóry.

SABAT: - je dňom oddychu v týždni. Začína sa západom slnka v piatok a trvá do zotmenia v sobotu. Podľa starého rabínského zákona sa v deň sabatu nesmie robiť nič mimo domu. Pravda, niekedy sa tomuto problému dá vyhnúť tak ,že sa celé mesto vyhlási za domov, ak je obklopené múrom alebo plotom. Jeruzalem je takýmto mestom. Sabat poskytuje voľný čas na štúdium Tóry a radosť z modlitby a uctievania.

MODLITBA: V synagóge sa tradične konajú tri bohoslužby denne- ráno, popoludní a večer – podľa príkladu Abraháma, ktorý sa modlil zavčas rána, Izáka, ktorý prestal popoludní pracovať, aby sa pomodlil, a Jakuba, ktorý večer ďakoval Bohu za požehnanie. Jarmulka je čiapočka, ktorú nosia na temene židovskí muži. Panuje presvedčenie, že študovať a modliť sa s obnaženou hlavou je prejavom zreteľnej neúcty voči Bohu.

OBRIEZKA: Obriezka, berit mila, v ôsmy deň po chlapcovom narodení je najstarším židovským zvykom, ktorý sa dodnes praktizuje. Boh ho dal Abrahámovi „ na znak zmluvy“ medzi nimi. Je symbolom, že dieťa sa podieľa na Božej zmluve.

PESACH: je oslavou oslobodenia z otroctva v Egypte. Židia ho považujú za úžasný prejav Božej moci ako aj za opätovné potvrdenie zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom a jeho potomstvom.

BUDDHIZMUS

Na svete je takmer 400 miliónov budhistov. Buddhisti veria, že ľudia sú spätí s kolobehom zrodenia, života a smrti prostredníctvom túžby a môžu sa narodiť nespočetne ráz na rozličných úrovniach existencie. Veria tiež, že zo sústavného znovuzrodzovania sa možno vymaniť a dosiahnuť nirvánu. Buddhisti veria v absolútnu realitu, ale nenazývajú ju „bohom“. Veľa budhistov radšej hovorí o „životnej filozofii“ ako o náboženstve.

BUDDHA: Siddhárta Gautama sa narodil okolo r.560 pred n.l. v severovýchodnej Indii. Mladý princ sa oženil a prvého syna pomenoval Ráhula, čo znamená “reťaze“, lebo sa cítil uväznený svojím spôsobom života. Keď sa mu podarilo vykradnúť z paláca, a „stretol“ sa so štyrmi skúsenosťami: *Uvidel starca a spoznal, ako staroba ničí pamäť, krásu a silu. Dovtedy sa nestretol so starobou. *Uvidel chorého človeka, utýraného bolesťou, dovtedy sa nestretol s utrpením. *Uvidel nariekajúcich v pohrebnom sprievode a rozrušil ho strach zo smrti. Dovtedy sa nestretol so smrťou. *Uvidel svätého muža, spokojného a radostného, ktorý putoval s miskou na almužnu. Princ zrazu pochopil, aké márne sú všetky životné radosti. Zatúžil po pravom poznaní a tak uprostred noci opustil palác a šiel ho hľadať. Pri hľadaní pravého poznania sa Siddháta pridal k mnohým ďalším svätým mužom. Najprv vyskúšal jógové cvičenia. Potom žil 5 rokov s piatimi spoločníkmi v nesmiernej chudobe, ale odpoveď nenašiel. Sedel osamotený pod stromom a meditoval. Vtedy sa to stalo. Poča s troch nasledujúcich nocí prešiel tromi štádiami osvietenia. Keď Buddha dosiahol osvietenie, rozhodol sa vzdať okamžitého vstupu do nirvány, aby mohol hlásať svoju víziu iným, ktorá spočíva v pochopení 4 vznešených právd:

1.Celý život je utrpenie. Budhistické učenie sa snaží pomôcť ľuďom, aby to pochopili a prekonali.
2.Príčinou utrpenia je túžba po živote, potešení a peniazoch.
3. Odstránením túžby sa odstráni aj utrpenie.
4.Stredná cesta medzi asketizmom a hedonizmom (pôžitkárstvom) je jedinou cestou na prekonanie túžby. Stredná cesta – žiť príkladne.

NIRVÁNA: Najvyšším cieľom je dosiahnuť nirvánu a byť úplne oslobodený od reinkarnácie. Či sa človek reinkarnuje alebo dosiahne nirvánu, to určuje miera morálnych činov. Nirvána je stav, v ktorom zhasli plamene vášne a chamtivosti.

PODOBY BUDDHIZMU: V storočiach po Buddhovej smrti vznikli dve hlavné buddhistické školy: théravádsky a mahájánsky buddhizmus. 1.Thévarádsky buddhizmus (malé vozidlo) je cesta ku spáse, ktorou sa zvyčajne uberajú mnísi. Vyznávajú ho buddhisti na Srí Lanke, v Mjanmarsku (bývalá Barma), Thajsku a iných častiach JV Ázie. Zdôrazňujú, že Buddha bol iba človek, jeden z mnohých za sebou nasledujúcich buddhov, a že k osvieteniu možno dospieť nasledovaním jeho príkladu učenia. 2.Mahájánsky buddhizmus znamená „veľké vozidlo“ a považujú Siddhártu za nadčloveka. Aj oni veria, že existovali, existujú a budú existovať mnohí iní buddhovia. Je rozšírený najmä v Japonsku, Kórei, Mongolsku, Číne, Tibete a Nepále. Z mnohých typov buddhizmu v Japonsku je zenový budhizmus určite najnezvyčajnejší. Učí, že človek musí preniknúť za slová, aby pochopil existenciu. Mních môže stráviť celý život meditovaním nad jedinou vetou alebo slovom, ktoré je hádankou a nemá nijaké riešenie.

SVIATKY A SLÁVNOSTI: Buddha učil, že ľudia by nemali prikladať nijaký duchovný význam sviatkom, takže buddhisti im nepripisujú veľkú vážnosť. Záleží na postoji mysle u tých, čo oslavujú.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Svetové náboženstvá SOŠ 2.9176 1557 slov
Svetové náboženstvá 2.9510 7937 slov
Svetové náboženstvá GYM 2.9371 377 slov
Svetové náboženstvá GYM 2.9425 1399 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.