PABLO PICASSO, španielsky maliar (1881-1973)

Pablo Picasso navštívil istú francúzsku školu. Učiteľ, aby sa pochválil vedomosťami svojich žiakov, položil im otázku, ktorí sú najväčší maliari na svete.
Prihlásilo sa plavovlasé dievčatko a vyhlásilo:
- Goya, Degas, Cézanne... a Picasso.
- A prečo Picasso? – snažil sa hosťovi ešte viac zalichotiť učiteľ.
Ale malá nevedela odpovedať a na lícach sa jej začali perliť slzy. Picasso k nej pristúpil a pohladil ju po ramene:
- Z toho si, maličká, nič nerob, ani aj to neviem.


V Picassovej spoločnosti sa hovorilo o skazenosti dnešnej mládeže.
- Je to pravda, - súhlasil Picasso, - že dnešná mládež je naozaj skazená, ale najhoršie na tom je, že k nej už nepatríme.


Istý reportér požiadal Picassa o rozhovor. Bolo to práve na jednej z posledných Picassových výstav. Keď slávny maliar súhlasil, reportér sa pokúšal rôznymi rafinovane kladenými otázkami z neho dostať, ktoré svoje obrazy si najviac cení.
Picasso sa tváril nechápavo.
- No... keby napríklad teraz na výstave vypukol požiar, - pomáhal mu reportér, - ktoré tri obrazy by ste zachraňovali najskôr?
- Samozrejme tie, čo visia najbližšie k dverám, - povedal Picasso.


Slávny francúzsky lekár navštívil Pabla Picassa a po prehliadke obrazov poznamenal:
- Nevyznám sa v umení, no ako znalec anatómie musím konštatovať, že ľudia, ktorých maľujete, sú z lekárskeho hľadiska pod kritiku.
- To je možné, - odvetil Picasso pokojne. – Napriek tomu som však presvedčený, že moje obrazy budú žiť dlhšie ako vaši pacienti.


Počas okupácie Francúzka Nemci často nazerali do Picassovho ateliéru. Umelec každému z nich daroval „na pamiatku“ reprodukciu svojho diela Guernica, ktoré – ako je známe – predstavuje fašistami zničené španielske mesto.
Raz prišiel do maliarovho ateliéru agent gestapa, vytiahol z náprsnej tašky snímku obrazu a spýtal sa:
- To je vaše dielo?
- Nie, vaše... – odvetil Picasso.


Picasso nikdy neplatil účty v hotovosti, ale vystavoval šeky, ktoré sa zriedkakedy dostali do banky na preplatenie. Picassov podpis sa cenil viac ako peniaze.


Pýtali sa Picassa, čo považuje za zázrak v umení.
- Veľkého Rubensa, - odvetil.
- Ako to?
- Rubens dokázateľne namaľoval dvetisíc obrazov, - vysvetlil s úsmevom Picasso, - z ktorých sa dodnes zachovalo štyritisíc...


v Picassovej spoločnosti sa hovorilo o domácich zvieratách. Veľa prítomných chválilo psov. Picasso chvíľu mlčal a potom povedal:
- Cocteau mal radšej mačky ako psov, lebo neexistujú policajné mačky...


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985