GIACOMO PUCCINI, taliansky hudobný skladateľ (1858-1924)

Skladateľ Puccini sa raz prechádzal po uliciach a na jednom z nároží si všimol žobráka, ktorý hral na husliach jednu z jeho veľmi známych árií. Zastavil sa, načúval a potom mu povedal:
- Práve túto vec by ste mali hrať trochu rýchlejšie...
Na druhý deň išiel opäť okolo toho istého nárožia. Žobrák stál na svojom obvyklom mieste, zasa hral, len pred nám stála tabuľa: „Pucciniho žiak je v núdzi.“


Vo februári 1903 si Puccini zlomil nohu. Stalo sa to pri automobilovej nehode. Autor Bohémy však ani na chvíľku nestratil svoj humor. Keď ho prišli navštíviť priatelia, aby sa popýtali, ako sa mu darí, odpovedal:
- Výborne! Dokonca mi už začínajú stavať pomník!
Prekvapeným hosťom ukázal svoju zlomenú nohu v sadrovom obväze:
- Neveríte? Tak sa pozrite, jedna noha je už hotová!


Pucciniho opera Turandot mala vo Viedni mimoriadne úspešnú premiéru. Po predstavení si všetci hudobníci-komponisti považovali za česť zablahoželať slávnemu skladateľovi.
Emerich Kálmán poslal Puccinimu telegram ktorého text sa končil slovami: „Hanbím sa, že som skladateľom...“
Franz Lehár, ktorý poznal text Kálmánovho blahoželania, do svojho telegramu napísal: „Vo všetkom sa pripájam k názorom svojho priateľa, ktorý vám už telegraficky gratuloval. Aj ja sa hanbím, že Kálmán je skladateľom.“


Puccini mal vo zvyku, že každý rok na vianočné sviatky posielal svojim starým priateľom malú pozornosť – vlastnoručne zhotovený „panettone“, známy taliansky slávnostný koláč.
Jedného roku poslal koláč Toscaninimu. Až po odoslaní si spomenul, že s týmto veľkým dirigentom je vlastne na vojnovej nohe a pretože v žiadnom prípade nechcel vzbudiť dojem, že ako prvý podáva ruku na zmierenie, poslal mu telegram:
„Panettone som poslal nedopatrením.“
Na druhý deň sa ozval Toscanini telegrafickou odpoveďou:
„Panettone som nedopatrením zjedol.“


Ján Brezina: Anekdoty o slávnych, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1985