URŠULINKY

Je to typická novoveká ženská rehoľa. Vznikli z potridentského laického hnutia. Bol to prvý inštitút v katolíckej cirkvi, ktorý sa začal zaoberať výchovou dievčat. Zakladateľkou bola Angela Mericiová. Úplný počiatok uršulínok treba hľadať v Brescii v laickom bratstve Božia láska (Divino Amore), ktoré tu pôsobilo od roku 1520. Angela so skupinou ďalších žien založila v 30. rokoch 16. stor. rehoľnú Spoločnosť sv. Uršule. Ženy boli zasvätené Bohu, ale cely život pôsobili mimo kláštora, vzdelávajúc laickú dievčenskú mládež. Karol Boromejsky pozval uršulínky do Milána. Z Talianska sa uršulínky rozšírili do Francúzska. Koncom tohto storočia vznikali aj ďalšie ženské rehole. V Lotrinsku rehoľa Notre Dame, v Savojsku rád Navštívenia Panny Márie – seleziánky. Potom vznikajú vincentky a tiež rehoľa anglických panien.

INKVIZÍCIA

Pápežský úrad pre ochranu čistoty a mravov vznikol a pôsobil už v stredoveku. V r. 1542 bol zreorganizovaný a v potridentskom období sprísnil svoju činnosť. Slovo inkvizícia znamená v latinčine vyšetrovanie. Inkvizítori číže pracovnici tohto úradu prijímali podnety a udania, ale aj sami aktívne hľadali bludárov, heretikov a kacírov. Vyšetrovaný a väznený bol aj Ignác. Inkvizícia bola najsilnejšia v Španielsku. Mala cieľ chrániť kresťanov na Pyrenejskom polostrove pred vplyvom moslimských Maurov. Židov aj Maurov vstúpilo do katolíckej cirkvi len málo. Štát ich pokladal za politicky nespoľahlivých. Inkvizítori len hodnotili previnenie obžalovaného. O odsúdení a vykonaní rozsudku rozhodovali svetské úrady a súdy.

HONBA NA ČARODEJNICE

Samostatnou kapitolou dejín včasného novoveku je tzv. honba na čarodejnice. V 16. a 17. stor. dosiahla honba mimoriadne rozmery. Zapojili sa do nej katolíci aj protestanti. Na území dnešného Nemecka bolo odsúdených 30 000 ľudí. Ľudia mali vžité predstavy, že za nešťastia môžu diabolské moci. V r. 1484 vydal pápež Inocent VIII. Bulu, v ktorej vyzval na hľadanie stríg a čarodejníc všetkého druhu. V r. 1487 vydali dominikáni Institoris a Sprenger príručku Kladivo na čarodejnice. Analyzujú v nej, ako sa rozpoznávajú strigy a čarodejnice a ako sa ma pri styku s nimi postupovať. Nasledovných 200 rokov pokračovalo systematické a nemilosrdné prenasledovanie. Mnohé nevinné obete sa po krutom mučení priznali.

NÁBOŽENSKÉ VOJNY

Protestanti aj katolíci si čoraz jasnejšie uvedomovali, že konflikt sa čoskoro bude riešiť zbraňami. Začali sa pripravovať na vojnu.

CESTA K AUGSBURSKÉMU MIERU

V r. 1531 protestanti založili v meste Schmalkalden obranný spolok proti katolíkom, tzv. Šmalkaldský spolok. Vodcami spolku boli gróf Filip Hessenský a saské kniežatá Ján, neskôr Ján Fridrich. Cisár Karol V. zamestnaný vojnami s Francúzskom a Turkami nemohol proti spolku vojensky zakročiť. K vojne sa odhodlal až roku 1546, keď získal podporu Mórica Saského, synovca Jana Fridricha, ktorý bol síce horlivým protestantom, ale vidina kniežacieho titulu ho zlákala na cisárovu stranu. Tak vypukla prvá väčšia náb. vojna – šmalkaldská (1546 – 1555). Vojna sa začala pre Karola V. mimoriadne úspešne, keď v bitke pri Mühlbergu v apríli 1547 zvíťazil nad Šmalkaldským spolkom. Dokonca oboch vodcov zajal. Cisárovým cieľom bolo obnovenie náboženskej jednoty.

Na sneme v Augsburgu r. 1548 bola prijatá dočasná náboženská úprava (tzv. augsbursky interim). Ten povoľoval protestantom prijímať pod obidvoma spôsobmi, ženbu kňazov a zjednodušenie liturgie. Nerešpektovali to však ani protestanti ani katolíci. V r. 1552 bývalý cisárov spojenec Móric Saský zostavil novu protestantskú alianciu a spolu s francúzskym kráľom Henrichom II. začal bojovať proti Karolovi V. Ten bol prekvapený útokom z dvoch strán. Preto poveril svojho brata Ferdinanda I., aby dohodol prímerie. Uzavrel pasovskú zmluvu do ďalšieho ríšskeho snemu. Karol V. prenechal politické rokovania v Nemecku Ferdinandovi I. Ten v roku 1555 zvolal do Augsburgu celo ríšsky snem. Z neho vzišiel kompromisný augsbursky náboženský mier, podpísaný 25. 9. 1555. Katolíkom a luteránom bola zaručená náboženská sloboda.