NÁBOŽENSKÉ VOJNY VO FRANCÚZSKU
Vo Fran. sa ujali najmä myšlienky Jána Kalvína. Kalvinizmus sa vo Fran. šíril za vlády Františka I., no hlavne za Henricha II. Prívrženci Kalvínovho učenia sa vo Fran. nazývali hugenoti. Na čelo hugenotskej šľachty sa postavil rod Bourbonovcov. Časť šľachty spolu s fran. duchovenstvom a panovníckou rodinou ostala verná katolíckej cirkvi. V r. 1562 – 1589 bolo 8 tzv. hugenotských vojen. Katolíci vs. hugenoti. Za vlády maloletého Karola IX. bola regentkou jeho matka Katarína Medicejská. Z jej iniciatívy vyšiel v r. 1562 tolerančný edikt. Ešte v ten rok prepukla vojna medzi hugenotmi a katolíkmi. Na čele hugenotov boli admirál Gaspar II. Coligny a princ Condé. Vodcovia katolíckej strany pochádzali z rodu Guisovcov. Do roku 1570 sa viedli tri vojny. Napriek prevahe katolíkov si hugenoti mierom v Saint-Germain (1570) vynútili náboženskú slobodu v Paríži. Znak zmierenia bol sobáš kráľovej sestry Margaréty s popredným predstaviteľom hugenotov princom Henrichom Navarrským.
Z iniciatívy Kataríny došlo k ,,bartolomejskej noci“ (23. 8. 1572). Počas nej zavraždili skoro 3000 svadobných hosti (hugenotov) a v celom Fran. cez 10 000. Tieto udalosti viedli k 4. a 5. vojne, po ktorých kráľ Henrich III. bol nútený uzavrieť s hugenotmi mier (1576 v Beailieau) Hugenoti získali náboženskú slobodu a prístup do úradov. Nekompromisné krídlo katolíckej strany odmietlo mier akceptovať a spolu so Španielskom vytvorilo Svätú ligu. V r. 1589 vypukla 8. vojna, nazývaná aj vojna troch Henrichov. Hugenotov viedol Henrich Navarrský, ligu Henrich Guise a medzi oboma kolísal kráľ Henrich III. Kráľ dal vodcu Svätej ligy zavraždiť, ale neskôr sa sám stal obetou vraždy. Smrťou Henricha III. vymrel francúzsky kráľovský rod Valois. Za dediča trónu bol vyhlásený Henrich Navarrský zo spríbuzneného rodu Bourbonovcov. Keďže bol hugenot, bol pre katolíkov neprijateľný. Preto došlo k dohode a v r. 1593 prestúpil Henrich Navarrský na katolícku vieru. V r. 1598 vydal ako Henrich IV. nantský tolerančný edikt, ktorý priznal hugenotom náboženskú slobodu.
TRIDSAŤROČNÁ VOJNA
Bola pokračovaním náboženských vojen 16. stor. Príčiny: snaha Habsburgovcov o hegemóniu v Európe a snaha potlačiť reformačné hnutie. Proti Habs. sa sformuje Protihabsburská koalícia stavov: Nizozemsko, Anglicko, Severské krajiny. Patri sem aj protestantská stavovská protihabsburská opozícia v Nemecku, Čechách, Uhorsku aj na vtedajšom Slovensku. Náboženská otázka bola veľmi zložitá. V Nemecku boli 3 skupiny: kalvínistické kniežatá – juhozápadné Nemecko; luteránske – sever a stred Nemecka a katolícke – južné Nemecko. Katolícke kniežatá vytvorili Katolícku ligu na čele s vojvodom Maximiliánom a kalvínistické kniežatá protestantskú Úniu na čele s Fridrichom Falckým.
Luteránske kniežatá sa nevedeli rozhodnúť. Táto vojna začala v Českom kráľovstve. České stavy sa postavili proti panovníkovi Matejovi II. Habsburskému. V máji 1618 bol zvolaný do Prahy snem českej šľachty. Na sneme ostro vystúpili proti katolíckym habsburským miestodržiteľom a zvrhli ich z okien Pražského hradu (tzv. pražská defenestrácia). Keďže padli do mäkkej pôdy, všetci prežili. Bola to však urážka panovníka. Český páni sa tým otvorene postavili proti Habsburgovcom. Zostavili tzv. direktórium, teda vládu tridsiatich direktorov, ktorá čakala útok zo strany Ferdinanda II. Vystúpenie českých stavov proti Habsburgovcom prebiehalo súčasne s vystúpením sedmohradského vojvodu Gabriela Betlena v Uhorsku. Stavy sa odhodlali aj k formálnemu zvrhnutiu Ferdinanda z českého trónu a za panovníka si zvolili vedúcu osobnosť protestantskej Únie Fridricha Falckého. Vtedy sa ukázalo, že nemá podporu nemeckých luteránov.
Ferdinand II. postupoval prezieravejšie. Podarilo sa mu zozbierať silné vojsko podporovane Katolíckou ligou. 8. 11. 1620 porazilo české stavy v bitke na Bielej hore pri Prahe. Fridrich Falcký ušiel z Čiech a vládol len jednu zimu (,,zimný kráľ“). Ferdinand II. dokázal svoje víťazstvo dokonale využiť. Vládu v Čechách zveril miestodržiteľovi Karolovi Lichtenštajnskému. Zemský snem bol úplne paralyzovaný. 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe popravili 27 predstaviteľov odboja. Postavenie katolíckej cirkvi sa upevnilo. České povstanie bolo len prvou etapou tridsaťročnej vojny. Nasledovali falcká a dánska vojna. Pomoc Ferdinandovi II. prišla od českého pána Albrechta z Valdštejna. Ten bol vymenovaný za cisárskeho generála.
Dánsky kráľ Kristián IV. bol porazený. Ochranca protestantov švédsky kráľ Gustáv II. Adolf sa r. 1630 vylodil v Pomoransku. Postupne obsadil územia v severnom, strednom i južnom Nemecku. V septembri 1631 v bitke pri Breitenfelde porazil vojsko Katolíckej ligy. V novembri 1632 sa odohrala ďalšia veľká bitka pri Lützene, ktorá sa skončila nerozhodne. Poslednou fázou tridsaťročnej vojny bola tzv. švédsko – francúzska vojna. Francúzsku zahraničnú politiku viedol mocný kardinál Richelieu. Cisár Ferdinand II. Habsburský sa konca vojny nedožil. Jeho nástupcom sa stal Ferdinand III., ktorý dlhý konflikt ukončil. Bojujúce strany podpísali tzv. vestfálsky mier, ktorý uzákonil rovnoprávnosť katolíckeho, luteránskeho a kalvínskeho vierovyznania. Hab. nezískali hegemóniu v Európe, ale upevnili si moc na vlastnom uzemni. Švédsko ovládlo pobrežie Baltského mora a obchodne cesty v severnom Nemecku. Nizozemsko a Švajčiarsko boli uznané za samostatné štáty. Nemecko a Taliansko boli feudálne rozdrobené. Pomery v Čechách sa nezmenili. V celej Európe je pokles remeselnej aj celkovej výroby. Na vidieku sa zvyšuje robota. Rozdielny vývoj východnej a západnej Európy. 1618 – 1620 – česká vojna; 1620 – 1623 – falcká vojna; 1624 – 1629 - dánska vojna; 1630 – 1635 – švédska vojna; 1635 – 1648 – francúzsko - švédska vojna; 1648 – vestfálsky mier
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Reformácia
Dátum pridania: | 03.03.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | malemasko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 238 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 12.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 21m 30s |
Pomalé čítanie: | 32m 15s |
Podobné referáty
Reformácia | SOŠ | 2.9901 | 882 slov | |
Reformácia | SOŠ | 3.0000 | 658 slov | |
Reformácia | GYM | 2.9819 | 639 slov |