Základné pojmy teórie štátu

Štát - je politická forma organizácie spoločnosti, Symboly štátu - štátny : znak, vlajka, hymna, pečať
Znaky štátu - štátna moc, suverenita štátu, územná organizácia obyvateľstva, štátne občianstvo
Súčasti štátneho mechanizmu - zastupiteľská sústava, administratívne orgány, súdne orgány a
prokuratúra, armáda a polícia
Štátna moc - štát je nerozlučiteľne spätý so štátnou mocou
- je to osobitný druh verejnej moci, spoločenskej sily, ktorá je spôsobilá zabezbečovať
sformovanie, upevňovanie a ochranu ekonom, polit. a kult. spoločenských vzťahov
- viaže sa na osobitný aparát:
Štátny mechanizmus - zabezpečuje fungovanie funkcii štátu
Funkcie štátu : vnútorné - mocenská ( zabezbečuje uchovanie stavu spoločnosti)
- hospodárska ( reguluje hospodárstvo )
- riadiaca ( reguluje spoločenské vzťahy )
- kultúrna ( reguluje kultúru )
vonkajšie - obrana štátu, integrácia a medzinárodná spolupráca
Klasifikácia štátnych orgánov z hľadiska :
suverenity (samostatnosti a nezávislosti štátu) : vo vnútri vykonáva štátny orgán v ktorého
právomoci je schvalovať ústavu (parlament), na vonok hlava štátu (prezident)
právomoci : zákonodárnej, výkonnej, súdnej, orgánov kontroly a dozoru
kompetencie : pôsobnosť : miestna, časová, osobná
spôsobu stanovenia osôb do funkcií : volené (poslanci-> parlament), menované (vláda)
trvania funkčného obdobia : ohraničené, neohraničené
zloženia štátnych orgánov : monokratické, demokratické (kolegiátne)
Forma štátu - spôsob org. štát.

moci, režim jej fungovania (forma vlády,učlenenie štátu,štátny režim)
Forma vlády - povaha, organizácia a zloženie najvyšších štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy
- z hľadiska vzťahov obyvateľstva k štátnej moci ju delíme na demokrat.a nedemokrat.
Demokracia - právo a možnosť jednotlivca slobodne konať a myslieť až po hranicu, keď jeho konanie
a začne obmedzovať slobodu iného občana
- povinnosť akejkoľvek štátnej moci zabezpečiť garantované práva pre každého
jednotlivca a to bez ohľadu na farbu pleti, politickú či náboženskú príslušnosť,
sociálne postavenie politický vplyv či iné
- charakterizuje účasť občanov na správe vecí verejných, právna rovnosť a
podriadenie sa menšiny väčšine pri rozhodovaní, demokratické práva a slobody
- delí sa na - priamu, nepriamu (zástupci)
- obmedzenú, neobmedzenú (časť obyv. vylúčená, napr:rasový cenzus)
- reálna, formálna ( teoerticky je možnosť ale nie sú podmienky )
Priama demokracia - a) Referendum (ľud hlasuje o ústavných zákonoch)
- návrh podá vláda(vládne), občania petíciou (350 000) (ľudové),
obligatórne (v ústave uvedené že musí byť), fakultatívne (v ústave
uvedené, že môže byť), ratifikačné (potvrdeneie prijatia zákona)
b) Plebescit (rozhodnutie o akejkoľvek otázke)
c) Konzultatívna demokracia (najmladšia)
- televízne dialógy predstaviteľov politických strán za účasti občanov
d) Voľby (každý občan sám za seba, priama účasť)
- predstavujú mechanizmus, v kt. si občania vyberajú svojich zástupcov
do zástup. orgánov
- aktívne právo (právu ísť voliť) , pasívne právo (právo byť volený)
- permanentnosť v. - ich opakovanie,štát určuje v.obd. pre jednot. inštit.
- rozsah volebného práva - obmedzené, neobmedzené
(v Belgicku sú volby povinné, pokuta 1500 bf)
- rovnosť volebného práva - každý občan jeden rovnocenný hlas
- priamosť volieb - každý za seba (vo Francúzsku aj splnomocnenie)
- nepriame voľba -> prezident,
občan je zastúpený 2 spôsobmi - a) poverí osobu, kt. volí v jeho mene
b) obč. zastupuje št.

orgán (par.)
- tajnosť hlasovania
- priebeh : 1) Registrácia voličov a zostavovanie volebných zoznamov
2) Navrhovanie, výber, nominácie kandidátov
3) Volebná kampaň
4) Rozdelovanie mandátov.