Európska únia

Britský politik Winston Churchill v roku 1946 prišiel prvý raz s myšlienkou Spojených štátov európskych. Dňa 9. mája 1950 francúzsky minister zahraničia Robert Schuman navrhol vytvoriť základ Európskej federácie a o rok neskôr sa spojilo prvých šesť krajín. V štyroch prístupových vlnách do roku 1995 sa únia postupne rozšírila na 15 členských štátov. Rok 2004 znamená pre Európsku úniu najväčšie rozšírenie – o 10 nových krajín. Zjednocovanie sa začalo najprv v ekonomickej oblasti, ale postupne sa rozširovalo o oblasť politiky, spoločnej obrany, menovanej únie, jednotnej zahraničnej politiky. Nie všetky krajiny vždy súhlasili s jednotným postupom, mnohé mali odlišné čiastkové záujmy. Zjednocovanie je dlhodobý proces a napriek všetkému krok za krokom postupuje. Veď jeho hlavnou myšlienkou je zabezpečiť trvalý mier a čo najlepšie životné podmienky všetkým občanom
Európy.

Európsku zástavu – kruh 12 zlatých hviezd na modrom pozadí – prijali v roku 1986. Počet hviezd nemá žiadny vzťah k počtu členských štátov. Číslo 12 je tradičným symbolom dokonalosti, kruh zasa symbolizuje jednotu národov Európy.

Európskou hymnou je Óda na radosť, posledná veta Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena, ktorá je oslavou jednoty, mieru a solidarity medzi ľuďmi. Beethoven napísal hudbu na slová básne Friedricha Schillera, ako oficiálna hymna sa však používa iba hudba.

Jednotnou menou Európskej únie je euro. Zatiaľ ho používa iba 12 štátov. Dánsko, Švédsko, Veľká Británia si ponechali
svoje národné meny. Euro sa používa od 1. januára 2002. Na bankovkách sú zobrazené okná, brány a mosty v rôznych historických obdobiach a štýloch. Symbolizujú otvorenosť, spoluprácu a vzťahy medzi národmi v Európe. Mince majú na jednej strane národné symboly štátov tzv. eurozóny, napr. írsku harfu, nemeckú orlicu, ale aj portréty významných politikov a panovníkov.

Členské štáty majú v únii rovnoprávne postavenie, preto Európska únia používa všetky ich oficiálne jazyky ako svoje oficiálne a pracovné jazyky. Znamená to, že zákony únie vychádzajú vo všetkých jazykoch a občania sa môžu obracať na európske inštitúcie vo svojom rodnom jazyku. Pri vstupe nového štátu sa jeho jazyk stane aj oficiálnym jazykom únie.

Európsky parlament je jedinou inľštitúciou, ktorej členov si občania volia sami každých 5 rokov. Zohráva dôležitú úlohu v rozhodovacom procese, spolu s radou  EU prijíma zákony, schvaľuje rozpočet Európskej komisie a dáva súhlas s podpísaním
medzinárodných zmlúv. Počet zástupcov členského štátu v Európskom parlametne závisí od veľkosti krajiny. Parlament volí európskeho ombudsmana, ktorý vybavuje sťažnosti občanov únie na nesprávne zaobchádzanie zo strany únie a jej inštitúcie. Rada Európskej únie prijíma zákony. Tvoria ju ministri členských štátov zodpovední za jednotlivé oblasti, preto sa označuje aj ako rada ministrov.