Vo všeobecnosti možno povedať, že slovom kultúra sa označuje súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytváraných človekom. Je vytváraná myslením človeka a najmä jeho správaním, ktorého podkladom je komunikácia, hierarchia hodnôt a  taktiež vlastné postoje.

Cirkev kultúrou „rozumie zvláštne spôsoby, pomocou ktorých príslušníci určitého národa pestujú svoje vzťahy s prírodou, vzájomne medzi sebou a s nadprirodzenom“. Keďže kultúra má nutne dejinnú a spoločenskú stránku, jestvuje pluralita kultúr. „Stredobodom každej kultúry je postoj, aký človek zaujíma k najväčšiemu tajomstvu, k tajomstvu Boha. Kultúry jednotlivých národov sú v zásade rôzne spôsoby, ako sa odpovedá na otázku o zmysle vlastnej existencie; ak sa táto otázka vylúči, kultúra a morálka degeneruje národ.

V dávnej minulosti nejestvovala samostatná silná slovanská kultúra tak ako keltská, grécka alebo aj rímska. Kultúra Slovanov začala výrazne vstupovať do dejín prijatím kresťanstva. Cirkev vždy bola inšpirátorkou kultúry a zároveň miestom, v ktorom osobné spojenie s Kristom predurčovalo vzťahy medzi ľuďmi. „My Slováci sme najpriamejšími dedičmi duchovného bohatstva, ktoré zanechali sv. Cyril a Metod. Krstom sme sa zrodili nielen pre vieru a pre Cirkev, ale objavili sme sa aj na javisku kultúrnych dejín“. Takto sme boli spolu s ostatnými pokresťančenými Slovanmi zapojení na Európu, čiže na kresťanstvo, ktoré stvárnilo celý tento kontinent vo svojej kultúrnej forme.

V súčasnosti veriaci našej arcidiecézy výrazne prispeli do cenného kultúrneho bohatstva národa a Cirkvi stavbou nových chrámov ukrývajúcich v sebe hodnotné umelecké diela. Obnovila a rozvinula sa činnosť Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, Prešove a Bardejove, kde sa ponúkajú prednášky, semináre a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Každoročne sa organizuje v Košiciach stretnutie umelcov, ktorých ťažiskom sú referáty, úvahy a prezentácia tvorby. Mnohí naši kňazi, rehoľníci a laici prispeli v poslednom desaťročí svojimi dielami do knižného fondu, iní uverejnili svoje práce v rôznych periodikách. Niektoré farnosti napomáhajú rozvoju kultúry prostredníctvom farského bulletinu. V oblasti hudby sú to mládežnícke skupiny a chrámové zbory, festivaly kresťanskej piesne. Najnovšou formou ohlasovania spásy je šírenie Božieho Slova cez spoločenské komunikačné prostriedky: popri tlači, rádiu a televízii je to dnes aj internet. Masmediálne stredisko arcibiskupského úradu sa redakčne podieľa pri tvorbe programu Rádia Lumen a zabezpečuje jeho pokrytie na území arcidiecézy, a zároveň sa stará o jej oficiálnu internetovú stránku.

Súčasťou svedectva viery je nielen kultúra, ale tiež medzináboženský dialóg, spolupráca katolíkov s inými kresťanmi. „Slovensko sa svojou polohou a historickým vývojom nachádza uprostred dvoch kresťanských tradícií – západnej alebo rímskej a východnej alebo byzantskej“. Spoločne s gréckokatolíkmi tvoríme jednu Katolícku cirkev: máme tú istú vieru, tie isté sviatosti a hierarchické riadenie. Líšime sa obradom – liturgiou. V našich mestách a obciach žijú s nami veriaci iných kresťanských cirkví a náboženských spoločností, predovšetkým sú to pravoslávni a evanjelici či už luteráni alebo kalvíni, a samozrejme ďalší kresťania. Prijali krst, ktorý ich spája s Kristom a s nami, niektorí uznávajú a prijímajú vo svojich cirkvách alebo cirkevných spoločenstvách aj iné sviatosti. Vo veľkej úcte majú Sväté Písmo ako pravidlo viery a života, prejavujú úprimnú náboženskú horlivosť, s láskou veria v Boha a prijímajú Ježiša Krista, Božieho Syna, za Spasiteľa.

Medzi ekumenické podujatia zvlášť patrí Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý v Košiciach okrem iných podujatí slávime aj ekumenickou bohoslužbou v Dome umenia. Ďalšími ekumenickými stretnutiami na modlitbách a pri čítaní Svätého Písma patrí Pašiový sprievod na Veľký Piatok, v septembri je Ďakovná ekumenická bohoslužba za úrodu, na začiatku akademického roka Veni Sancte pre univerzity v košickej katedrále, v novembri Festival sakrálneho umenia, Adventný večer slova a hudby v Dome umenia v Košiciach. S úsilím o ekumenizmus sa stretávame nielen vo väčších mestách ale aj v tých farnostiach, kde žijú vedľa seba rozliční veriaci. Všetky ekumenické podujatia a naše modlitby za zjednotenie sú prejavom túžby po obnovenej jednote kresťanov, a zároveň sa nimi prehlbuje vedomie spoločnej príslušnosti ku Kristovi.