Čo sa manželstva týka, majú počas jeho trvania i pri jeho rozlúčení rovnaké práva. 2. Manželstvá môžu byť uzavrené len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov. 3. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu so strany spoločnosti štátu.

Článok 17. 1. Každý má právo vlastniť majetok ako sám, tak spolu s inými. 2. Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.

Článok 18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo společne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

Článok 19. Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky hociakými prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Článok 20. 1. Každému je zaručená sloboda pokojného shromažďovania a sdružovania sa. 2. Nikto nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého sdruženia.

Článok 21. 1. Každý má právo, aby sa účastnil na vláde svojej krajiny buď priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov. 2. Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. 3. Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci: táto vôľa musí byť vyjadrená správne prevádzanými voľbami, ktoré sa majú konať v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpečuje slobodu hlasovania.

Článok 22. Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boly národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.

Článok 23. 1. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. 2. Každý, bez hociakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. 3. Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany. 4. Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a pristupovať k ním.

Článok 24.