referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Freinetovská škola
Dátum pridania: 20.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: suesie
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 310
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Alternatívna škola

Alternatívna škola predstavuje uplatnenie alternatívnej pedagogickej koncepcie v školskej praxi. Základným systémom rozlíšenia, čo je alternatívna škola alebo alternatívna pedagogická koncepcia je systémová novosť v porovnaní s existujúcim systémom.

Systémová novosť znamená, že alternatívna škola sa líši od tradičnej vo všetkých, resp. vo väčšine základných znakov.
Začiatky alternatívnych škôl sa u nás spájajú so zmenou politického systému koncom roku 1989. Široká verejnosť sa o týchto druhoch školstva dozvedá už začiatkom 90. rokov. Prvé poznatky o nich už sprostredkúvavali pedagogické časopisy, zahraniční lektori a z knižné publikácie.

Vznikom alternatívnych škôl sa vytvára v našom školstve žiadúce konkurenčné prostredie, ktoré nabáda k zvyšovaniu kvalifikovanosti učiteľov a výchovných pracovníkov vo vzdelávacích inštitúciach. Alternatívnu školu charakterizujú tieto znaky:

- iné ciele vo výchove a vzdelávaní
- iný obsah, štruktúra obsahu vyučovania
- nové formy a metódy vyučovania
- humánny, partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom
- väčšie právomoci učiteľa v triede, v škole
- riadenie školy s dôrazom na samosprávny princíp
- iné postavenie rodičov vo vzťahu ku škole, prístupnosť a otvorenosť školy rodičom

K súčasným a najviac rozšíreným alternatívnym školským systémom patria:
- Waldorfská škola
- Pedagogický systém M.Montessoriovej
- PCE Carla Rogersa
- Freinetovská škola


Freinetovská škola

Freinetovská škola je jedným z najúspešnejších modelov školy z obdobia reformnej pedagogiky 20.-30. rokov nášho storočia.
Jej autorom je Celestin Freinet, zakladateľ hnutia modernej francúzskej školy. Jeho pedagogika sa tiež nazýva ľudovou pedagogikou, pretože je určená všetkým a pomocou nej chcel najmä na vidieku odstrániť biedu a zlepšiť postavenie širokých ľudových vrstiev. O prítažlivosti jeho koncpepcie svedčí aj fakt, že dnes organizácie freinetovskej pedagogiky združujú viac ako 30 000 učiteľov. Veľkú popularitu má táto pedagogika v Poľsku.


Pedagogické východiská

V centre Freinetovskej pedagogickej pôsobnosti stojí dieťa so svojou životnou energiou, s potrebami a záujmami.
Jej cieľom je maximálny rozvoj osobnosti dieťaťa v racionálnej spoločnosti, ktorej slúži a ktorá slúži jemu. Jej výsledkom bude silný a neohrozený človek, ktorý je pripravený pre spoločnosť plodne pracovať a prispieť tak pre jej harmonický rozvoj bez postranných egoistických úmyslov.

Jednou z daľších myšlienok je, že dieťa má samo s našou pomocou formovať vlastnú osobnosť, je subjektom vlastnej výchovy, musí samostatne objavovať a odhaľovať svet. Preto Freinet žiada školu činnú a aktívnu, nepripúšťa v škole žiadne pasívne formy, napr. frontálne vyučovanie. Každý pokrok musí dosiahnuť dieťa samostatne, inak nejde o skutočný pokrok. Freinet vychádza z tézy, že život nie je stav ale proces. Pokiaľ dieťa poznáva novú skutočnosť, prechádza 3 vývojovými fázami:

1.etapa dotykového skúmania - experimentovanie, získavanie nových skúseností,…
2.etapa zaraďovanie a včleňovanie seba samého - obdobie sebauplatňovania dieťaťa, kde ono samo je v centre všetkej pozornosti, osvojuje si postupy a organizuje si podmienky svojho života
3.etapa činného pôsobenia, etapa práce - najvyšší stupeň vo vývoji dieťaťa, kde činnosť má už sociálny pomer

Freinetova škola je školou pracovnou. Nejde len o prípravu na prácu v dospelosti, ale ako práca manuálna, tak duševná je prostriedkom vyjadrenia sa dieťaťa, vzbudením záujmu a motivácie. Práca má uspokojovať prirodzenú potrebu dieťaťa. V organizácii školskej práce vychádza z dvoch hľadísk: aktívny podiel dieťaťa na plánovaní, uskutočňovaní a hodnotení vyučovania a školskej práce a slobodné vyjadrovanie dieťaťa.

Organizácia vyučovania

Namiesto pevného učebného plánu nastupuje triedou vytvorený spoločný pracovný plán, na ktorého zostavení sa podieľajú všetci. Žiaci tak z veľkej časti určujú to, čím sa budú zaoberať. Väčšinou ide o týždenné plány, zostavované v pondelok ráno a vyhodnocované v piatok na konci vyučovania. Tie sú doplnené individuálnymi pracovnými plánmi jednotlivých žiakov. Učiteľ žiakov usmerňuje, radí im pri zostavovaní plánu, stará sa o zachovanie určitých väzieb, o vyváženosť plánov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.