Freinetovská škola

Alternatívna škola

Alternatívna škola predstavuje uplatnenie alternatívnej pedagogickej koncepcie v školskej praxi. Základným systémom rozlíšenia, čo je alternatívna škola alebo alternatívna pedagogická koncepcia je systémová novosť v porovnaní s existujúcim systémom.

Systémová novosť znamená, že alternatívna škola sa líši od tradičnej vo všetkých, resp. vo väčšine základných znakov.
Začiatky alternatívnych škôl sa u nás spájajú so zmenou politického systému koncom roku 1989. Široká verejnosť sa o týchto druhoch školstva dozvedá už začiatkom 90. rokov. Prvé poznatky o nich už sprostredkúvavali pedagogické časopisy, zahraniční lektori a z knižné publikácie.

Vznikom alternatívnych škôl sa vytvára v našom školstve žiadúce konkurenčné prostredie, ktoré nabáda k zvyšovaniu kvalifikovanosti učiteľov a výchovných pracovníkov vo vzdelávacích inštitúciach. Alternatívnu školu charakterizujú tieto znaky:

- iné ciele vo výchove a vzdelávaní
- iný obsah, štruktúra obsahu vyučovania
- nové formy a metódy vyučovania
- humánny, partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom
- väčšie právomoci učiteľa v triede, v škole
- riadenie školy s dôrazom na samosprávny princíp
- iné postavenie rodičov vo vzťahu ku škole, prístupnosť a otvorenosť školy rodičom

K súčasným a najviac rozšíreným alternatívnym školským systémom patria:
- Waldorfská škola
- Pedagogický systém M.Montessoriovej
- PCE Carla Rogersa
- Freinetovská škola


Freinetovská škola

Freinetovská škola je jedným z najúspešnejších modelov školy z obdobia reformnej pedagogiky 20.-30. rokov nášho storočia.
Jej autorom je Celestin Freinet, zakladateľ hnutia modernej francúzskej školy. Jeho pedagogika sa tiež nazýva ľudovou pedagogikou, pretože je určená všetkým a pomocou nej chcel najmä na vidieku odstrániť biedu a zlepšiť postavenie širokých ľudových vrstiev. O prítažlivosti jeho koncpepcie svedčí aj fakt, že dnes organizácie freinetovskej pedagogiky združujú viac ako 30 000 učiteľov. Veľkú popularitu má táto pedagogika v Poľsku.


Pedagogické východiská

V centre Freinetovskej pedagogickej pôsobnosti stojí dieťa so svojou životnou energiou, s potrebami a záujmami.
Jej cieľom je maximálny rozvoj osobnosti dieťaťa v racionálnej spoločnosti, ktorej slúži a ktorá slúži jemu. Jej výsledkom bude silný a neohrozený človek, ktorý je pripravený pre spoločnosť plodne pracovať a prispieť tak pre jej harmonický rozvoj bez postranných egoistických úmyslov.

Jednou z daľších myšlienok je, že dieťa má samo s našou pomocou formovať vlastnú osobnosť, je subjektom vlastnej výchovy, musí samostatne objavovať a odhaľovať svet. Preto Freinet žiada školu činnú a aktívnu, nepripúšťa v škole žiadne pasívne formy, napr. frontálne vyučovanie. Každý pokrok musí dosiahnuť dieťa samostatne, inak nejde o skutočný pokrok. Freinet vychádza z tézy, že život nie je stav ale proces. Pokiaľ dieťa poznáva novú skutočnosť, prechádza 3 vývojovými fázami:

1.etapa dotykového skúmania - experimentovanie, získavanie nových skúseností,…
2.etapa zaraďovanie a včleňovanie seba samého - obdobie sebauplatňovania dieťaťa, kde ono samo je v centre všetkej pozornosti, osvojuje si postupy a organizuje si podmienky svojho života
3.etapa činného pôsobenia, etapa práce - najvyšší stupeň vo vývoji dieťaťa, kde činnosť má už sociálny pomer

Freinetova škola je školou pracovnou. Nejde len o prípravu na prácu v dospelosti, ale ako práca manuálna, tak duševná je prostriedkom vyjadrenia sa dieťaťa, vzbudením záujmu a motivácie. Práca má uspokojovať prirodzenú potrebu dieťaťa. V organizácii školskej práce vychádza z dvoch hľadísk: aktívny podiel dieťaťa na plánovaní, uskutočňovaní a hodnotení vyučovania a školskej práce a slobodné vyjadrovanie dieťaťa.

Organizácia vyučovania

Namiesto pevného učebného plánu nastupuje triedou vytvorený spoločný pracovný plán, na ktorého zostavení sa podieľajú všetci. Žiaci tak z veľkej časti určujú to, čím sa budú zaoberať. Väčšinou ide o týždenné plány, zostavované v pondelok ráno a vyhodnocované v piatok na konci vyučovania. Tie sú doplnené individuálnymi pracovnými plánmi jednotlivých žiakov. Učiteľ žiakov usmerňuje, radí im pri zostavovaní plánu, stará sa o zachovanie určitých väzieb, o vyváženosť plánov.
Frontálne vyučovanie je tak nahradené skupinovou individuálnou prácou. Neexistujú tradičné vyučovacie hodiny, ale rozvrh existuje. Ide o rozvrh spoločných zámerov, čo bude vykonané spoločne, čo individuálne. Ako u väčšiny alternatívnych škôl aj tu je odstránený systém známkového hodnotenia, ale kontrola výkonov zostáva, v rámci spoločnej aktivity sa na nej podiela rovnako učiteľ aj žiak.

Prevažnú časť života v škole organizujú samotní žiaci prostredníctvom školskej a triednej samosprávy. Inštitútom samosprávy je triedna rada, kde žiaci môžu vyjadriť svoj názor, o učive, o rôznych otázkach zo života triedy. V diskusii hľadajú vhodné riešenie, učia sa porovnávať, konfrontovať, hodnotiť, dohodnúť, prijať opatrenia. Riešenia sa prijímajú hlasovaním. S triednou radou súvisia aj nástenné noviny, ktoré žiaci vytvárajú vlastnoručne.


Freinetovské vyučovacie techniky

Špecifikum je hlavne v technikách vyučovania. Za najdôležitejšie prostriedky vyučovania sa považujú:
- voľné vyjadrovanie - všetkými formami, najmä však voľné texty
- praktická práca - v pracovných ateliéroch, školskej tlačiarni, maľovanie, modelovanie
- mimoškolské pozorovanie - poznávanie životnej reality, exkurzie mimo priestorov školy
- individuálna práca - s pracovnými zošitmi, s autokorektívnymi kartami, individuálna práca musí podporovať kolektívnu prácu, kde každý pracuje pre svoju potrebu.
- Úzka spolupráca učiteľov

Voľný text - slúži jazykovému vyučvaniu, písaniu, čítaniu, ale i ostatným oblastiam poznania. Freinet presadzuje prirodzenú metódu čítania a písania. Motivácia písania sa realizuje tlačou textov, korenšpondenciou, školskými novinami. Voľný text musí byť naozaj voľný, jeho voľba je ponechaná na dieťati. Text sa číta, spoločne upravuje, vylepšuje, ale nesmie byť formálny a samoúčelný, preto je ďalej motivovaný, že text bude uverejnený.

Školská tlačiareň - umožňuje fixovať vyjadrenie detí. Text získa vytlačením väčší váznam, tým že je zverejnený pre ostatných - učiteľov, rodičov, spolužiakov. Táto skutočnosť robí deti lepšie pripravené k spolupráci, k akceptovaniu ostatných.
Podobné úlohy plnia aj školské noviny. Odrážajú život triedy, celý kolektív preberá za ne zodpovednosť. Majú formatívny vplyv na čitateľov i tvorcov. Preto treba dbať na úpravu, pestrosť príspevkov a ich rozmanitosť, jazykovú správnosť.


Freinetovská pedagogika je plná podnetných myšlienok pre aktivizáciu a samostatnosť dieťaťa, pre individualizáciu vyučovania aj v našich podmienkach.
Kritici Freinetovskej školy poukazujú na nedostatok teoretického zázemia pre túto koncepciu ako aj možný anarchizmus v organizácii vyučovania.
Tvorivý učiteľ v nej však môže nájsť mnoho inšpirácie. Pre náročnosť tejto koncepcie sa v mnohých krajinách realizuje skôr vo freinetovských triedach v rámci bežných škôl, ako v samostatne organizovaných celých školách freinetovského typu.