ÚVOD

Globálne problémy ľudstva predstavujú také problémy, ktoré sa dotýkajú každého národa, štátu, svetadiela, ľudstva ako celku. Zmierniť dôsledky globálnych problémov, prípadne ich negatívne prejavy, je možné len spoločným úsilím a vzájomnou medzinárodnou spoluprácou všetkých krajín sveta.

Ukazuje sa, že zdokonaľovanie techniky, rozvoj vedy, nevídaný hospodársky rozmach v tomto storočí priniesli so sebou mnohé praktické problémy, ktoré sa dotýkajú národov, všetkých krajín a svetadielov, celého ľudstva. Keďže ľudstvo zanedbáva ich riešenie, problémy sa vyhrocujú a ohrozujú budúcnosť ľudskej civilizácie. Globálne nebezpečenstvo si pri riešení vyžaduje aj globálny prístup všetkých štátov, celého sveta.


Populačná explózia a preľudnenie Zeme

Na Zemi žije v súčasnosti (1991) 6 miliárd ľudí. Vývoj počtu obyvateľov bol v minulosti veľmi nerovnomerný. Ovplyvňovalo ho veľa skutočností. Predovšetkým to boli: nedostatok potravín, nákazlivé choroby (epidémie, zlá hospodárska situácia, nedostatok lekárskej starostlivosti, prírodné katastrofy, vojny a iné

Vývoj počtu obyvateľov v minulosti

Veľmi ťažko možno zistiť počet obyvateľov v najstarších obdobiach, pretože sa nezachovali žiadne údaje. Počet obyvateľov v tých časoch sa preto odhaduje najmä na základe archeologických nálezov. Najstaršie odhady siahajú do poslednej doby ľadovej. Pred 20 000 rokmi žilo na našej planéte asi niekoľko 100 000 obyvateľov. Pred 10 000 rokmi sa ich počet odhaduje už na niekoľko miliónov. Živili sa zberom plodov, lovom a primitívnym hospodárením.

Vývoj počtu obyvateľov v súčasnosti

Počet obyvateľov Zeme v porovnaní so začiatkom letopočtu sa zdvojnásobil až v 17. st. Približne v roku 1820 dosiahol už miliardu. Odvtedy sa rýchlosť rastu počtu obyvateľov zvyšuje. V roku 1900 dosiahol 1,6mld.,v roku 1960 3 mld. A v súčasnosti 6 mld. Tento rýchly rast počtu obyvateľov sa nazýva populačná explózia. Zapríčiňuje je vysoká pôrodnosť a nízka úmrtnosť.

Pôrodnosť (natalita)

Predstavuje počet narodených za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Najčastejšie sa vyjadruje v promile, udáva počet narodených v prepočte na 1000 žijúcich obyvateľov. V rozličných častiach sveta je pôrodnosť značne rozdielna. Veľmi nízka  pôrodnosť je v západnej Európe, Severnej Amerike a Austrálii. Veľmi veľa detí sa rodí v menej rozvinutých krajinách sveta. Najvyššia pôrodnosť je v súčasnosti v takmer celej Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii.

Úmrtnosť (mortalita)

Predstavuje počet zomrelých za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Celkove sa úmrtnosť na celom svete zásluhou lepšej lekárskej starostlivosti znižuje. Predovšetkým sa zmenšila dojčenská úmrtnosť, predĺžila sa dĺžka života a výrazne poklesol počet ochorení na infekčné choroby. Najvyššia úmrtnosť je v menej rozvinutých štátoch, a to predovšetkým v Afrike. Naproti tomu najnižšia je v rozvinutých štátoch, ako Veľká Británia, USA, Kanady a Austrálie.

Stredná (priemerná) dĺžka života

Udáva koľko rokov sa priemerne dožije človek určitej vybranej skupiny. Najčastejšie sa používa stredná dĺžka života novorodencov. Vyjadruje, koľko sa v priemere dožije narodená osoba Obyvatelia rozvinutých krajín v týchto častiach sveta sa dožívajú v priemere viac ako 72 rokov. Naproti tomu v rozvíjajúcich sa krajinách Afriky a južnej Ázie dosahuje stredná dĺžka života obyvateľov menej ako 55 rokov.

Prirodzený prírastok obyvateľstva

Predstavuje rozdiel medzi počtom narodených a počtom zomrelých. Vzhľadom na to, že pôrodnosť aj úmrtnosť sú v rôznych častiach sveta rôzne, aj prirodzený prírastok nie je všade rovnaký. Vo viacerých krajinách dokonca v určitých rokoch zomiera viac ľudí, ako sa ich rodí. Vtedy v nich dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva. Takými štátmi sú: Nemecko, Dánsko, Maďarsko či Rakúsko.