Sťahovanie obyvateľstva

Ľudia sa sťahujú od najstarších dôb. Putujú za potravou, hľadajú si lepšie podmienky na bývanie, prácu alebo utekajú pred vojnami, biedou a rôznymi inými katastrofami. Spočiatku sa ľudia premiestňovali prevažne peši alebo pomocou primitívnych prostriedkov a hospodárskych zvierat. Veľké skupiny tak prekonali vzdialenosti stoviek kilometrov. Najväčšie presuny sa označujú ako veľké sťahovania národov.

Nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov na Zemi.

Je výsledkom rozdielneho prirodzeného prírastku a sťahovania. Okrem sťahovania a prirodzeného prírastku mali stále vplyv na rozmiestnenie ľudí prírodné podmienky. Územia s najhoršími prírodnými podmienkami pre človeka zostali vždy neosídlené. Naproti tomu veľmi husto osídlené sa stali najmä úrodné nížiny , široké doliny, kotliny a pobrežné oblasti. Na porovnanie rozmiestnenia obyvateľov v rozličných častiach Zeme sa používa hustota zaľudnenia. Určuje počet obyvateľov žijúcich na ploche 1 km2.



Hlad a bieda vo svete

Aj keď si to možno my samy ani nevieme predstaviť existujú krajiny, ktorých obyvatelia denne pociťujú pocit hladu. Sú to najmä obyvatelia chudobných krajín Indie a Afriky. Títo ľudia majú nedostatok potravy a pitnej vody. Keďže Afrika je krajina, ktorá má veľmi nepriaznivé prírodné podmienky (vysoké teplotné rozdiely, nedostatok podzemnej vody, neúrodné pôdy atď.) preto si tam ľudia v podstate ani nič nevypestujú. Celý deň pracujú na plantážach, rančoch z ktorých vypestované plodiny putujú na export čiže vývoz do bohatších zahraničných krajín. Malé deti v tejto oblasti našej zemegule majú problémy s podvýživou a čo sa týka ich denného jedálneho lístka sú odkázaný na pomoc dospelých.


Potravinový problém

Medzi ďalšie problémy spojené s globálnymi problémami súčasného sveta a chudobou sú problémy potravín, v kontexte s vysokým počtom obyvateľov v danej oblasti, globálnym otepľovaním (strata úrodnosti následkom zmenenej teplotnej klímy), ako aj so svetovou bezpečnosťou (boj o potraviny a a boj o úrodnú pôdu). Paradoxom je, že produkcia potravín v súčasnosti je dostačujúca pre celosvetovú populáciu, no žiaľ bohu je veľmi nerovnomerne prerozdeľovaná. V praxi to znamená, že v rozvinutých regiónoch žije asi 500 miliónov privilegovaných ľudí s prebytkom potravy a na strane druhej žijú na planéte miliardy podvyživených ľudí. Zvyšné milióny, ak nie sú priamo na pokraji smrti, hladujú. Tieto populácie sú poznačené na celé generácie.

Výroba dostatočného množstva potravín

Na uspokojenie požiadaviek rýchlo rastúcej svetovej populácie je zrejme záležitosťou primárneho záujmu. Za predpokladu, že sa zachová súčasné územné rozloženie poľnohospodárskej výroby, bude začiatkom storočia najväčší nedostatok potravy na Strednom východe, v severnej a rovníkovej oblasti (Afrike), kde sa ročný deficit v spotrebe obilnín odhaduje na 60 miliónov ton. Dnes už poľnohospodárstvo nezávisí výlučne na plynulom prijímaní slnečnej energie, ale má významný vzťah i k fosílnym palivám. Preto poľnohospodárstvo ako výrobca i spotrebiteľ energie musí byť považované za dôležitý článok svetovej energetickej sústavy. Je žiadúce obmedziť energetickú náročnosť poľnohospodárstva a zabezpečiť „organické pestovanie“, ktoré je schopné poskytnúť potravu pre súčasnú i budúcu populáciu.


Živočíšna potrava

Živočíšstvo odpradávna zohrávalo v dejinách človeka veľkú úlohu. V dávnych dobách predstavovali zvieratá pre človeka predovšetkým korisť. Neskôr, keď došlo k domestikácii niektorých zvierat, stal sa človek na nich ešte väčšmi závislý. Lov a poľovníctvo však pretrvalo dodnes. V závislosti od nerovnomerného spoločenského a ekologického vývoja jednotlivých krajín možno ešte aj dnes hovoriť o love živočíchov z nevyhnutnosti (napr. lov veľrýb a pod.) alebo o love zo záľuby. Mnohý z nás samy doma chovajú mnohé živočíšne druhy (svine, sliepky, zajace...), ktoré putujú pod sekeru. No sú však zdrojom našej obživy. Ale vzhľadom na vymieranie rastlinných i živočíšnych druhov to pre nás nebolo a nie je unikátnym javom. Človek nemôže poraziť prírodu, pretože by porazil sám seba. Boj človeka s prírodou nikdy neskončí víťazstvom človeka.

Bieda

Čo je to vlastne bieda??? Bieda je výsledkom procesu, ktorí v konečnom dôsledku nemá na človeka práve ten najlepší dopad. Ľudia a obyvatelia Afriky žijú v biede. Sú chudobný. Ne majú na ošatenie ba ani na jedlo a majú zlú zdravotnú starostlivosť. Keďže sú títo ľudia chudobný a nemajú na lieky často sa stáva že zomrú na obyčajnú chrípku, zápal pľúc či zápal priedušiek. Títo obyvatelia sú najchudobnejší najmenej vzdelaný a majú zdravotnícku starostlivosť na najnižšej úrovni. Patria sem krajiny Latinskej Ameriky, necelá desiatka štátov Ázie, niekoľko ostrovných štátov v Tichom Oceáne a väčšina krajín subsaharskej (tropickej) Afriky. Vzhľadom na rýchlejší rast počtu obyvateľov sa ich problémy prehlbujú. Najväčším problémom chudobných štátov je zaostalosť. Príčiny zaostalosti sú rozmanité, v najchudobnejších štátoch sa takmer vyskytuje väčšina z nich. Z prírodných podmienok to môže byť napr. nedostatok nerastných surovín, živly ale aj dôsledok minulého koloniálneho vývoja. Chudoba týchto krajín súvisí aj s vysokým prírastkom obyvateľstva. Vzniká tak preľudnenie miest. Chudobné oblasti sú zhodné s miestami tradičného hospodárstva.