Energetika v súčasnosti

Vyhliadok v oblasti energetiky nás vedie k záveru, že vyspelé krajiny sa musia zamerať na úspory energie. Priemyselné krajiny majú okolo 30% obyvateľstva našej planéty, ale spotrebúvavajú viac ako 85% všetkej energie, ktorá je vo svete k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že sa dnes hodnota energie oceňuje, zdá sa samozrejmé, že priemyselné spoločnosti budú musieť zaobchádzať s energiou zodpovednejšie a šetrnejšie. Ďalším dôvodom je rozumného zaobchádzania s energiou sú škody na životnom prostredí, ku ktorým dochádza vo všetkých stupňoch systému energetiky, od ťažby surovín až ku finálnej spotrebe. Zvlášť je nutné zobrať do úvahy, že nežiaduce účinky nebývajú hneď zreteľné. Mnohé z nich sa prejavia za kratšiu alebo dlhšiu dobu.

Zásoby nerastných prírodných surovín

Na 62 rokov zásoby plynu, na 42 rokov zásoby ropy a na 224 rokov zásoby uhlia. Aj keď tieto prognózy sú rôzne jedno je isté – fosílne palivá sú nevyčerpateľné. Niektorý sociológovia predpovedajú, že v okamihu, keď sa vyčerpajú svetové zásoby ropy, dôjde k sociálnemu výbuchu. To znamená, že skôr ako ekologickú katastrofu, očakávajú katastrofu sociálnu.


Fosílne palivá

Dnes patria k najvýznamnejším prírodným zdrojom- Možno povedať, že celá civilizácia funguje na ich spaľovaní. Najzávažnejšie však je, že je od nich nateraz úplne závislá. V súčasnosti je najdôležitejšia ropa. Nepredstavuje len pohonné látky pre automobilovú a inú dopravu. Vyrába sa z nej množstvo iného tovaru. Americký vedec Howard Odum upozornil, že človek utráca energiu s fosílnych palív tisíckrát rýchlejšie ako vznikala počas miliónov rokov v geologickej minulosti Zeme. Zavádzajúce je predovšetkým to, že túto energiu, skrytú vo fosílnych palivách netreba vyrábať, ale vyrobila si ju príroda sama, keď premenila slnečnú energiu prostredníctvom stromov a živočíchov na uhlie a ropu. Symbolicky by sa táto lacno získaná energia dala znázorniť tak, že napr. priemerný Američan využíva denne toľko ropy, koľko sa rovná energii vyrobenej asi 80 otrokmi. Inde vo svete je tento priemer 10 rokov na jedného obyvateľa. Pritom väčšina existujúcich prognóz odhadujúcich životnosť fosílnych zdrojov energie ráta s horizontom roku 2100.

Jadrová energia

Atómy sú malé častice, z ktorých sa skladá celý vesmír. Atómy v sebe viažu množstvo energie. Energia, ktorá sa uvoľní pri štiepení biliónov atómov uránu v jadrovej elektrárni, dokáže priviesť do varu vodu. Para z tejto vriacej vody sa používa na výrobu elektriny. Ľudia sa obávajú jadrovej energie, pretože pri uvoľňovaní energie z atómu unikajú smrtiace lúče, ktorým hovoríme rádioaktívne žiarenie.

Elektrina

Elektrina sa využíva ako spôsob prenosu energie z jedného miesta na druhé. Dokáže priviesť energiu získanú zo spaľovania uhlia v tepelnej elektrárni až k vám domov do vášho televízora. Väčšinu energie dnes vyrábajú stroje. Malé stroje, ktorým hovoríme dynamá, rozsvecujú svetlá na bicykloch. Veľké generátory v elektrárňach osvecujú celé mestá. Dynamo je uvádzané do činnosti pohybom pedálov, ale v elektrárni sa elektrina získava z pary. Pri výrobe pary sa využíva teplo zo spaľovaných fosílnych palív alebo zo štiepenia atómov. Aj slnečný svit, padajúca voda a krútiace sa lopatky veterného mlyna dokážu vyrobiť elektrinu.


História

Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Ríma v 1. storočí sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev. Vznik ľudských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ľudského srdca a svedomia, ktoré hlásali cirkevní otcovia, hlavne Aurelius Augustinus.

Ľudské práva v súčasnosti

Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“

Delenie ľudských práv

1. občianske a politické;
2. ekonomické, sociálne a kultúrne.