Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ľudských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, po holokauste, po norimberskom procese, a bola uskutočnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekoľko dokumentov, či už Organizáciou spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.

Ústava Slovenskej republiky

U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr začlenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa okrem iného uvádza: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ (1 – 2 hlava, 1. odd., čl. 12, ods. 1). „Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 12, ods. 2). Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 13, ods. 1).

Ľudské práva delíme podľa Ústavy na:

1. základné ľudské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
2. politické práva
3. práva národnostných menšín a etnických skupín
4. hospodárske, sociálne a kultúrne práva
5. právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
6. právo na súdnu a inú právnu ochranu.

Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podľa nej: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“ (čl. 33). Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjať svoju kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa, zakladať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručených v tejto Ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ (čl. 34). Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddiely: „Ženy, deti a mladiství majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“ (čl. 38, ods. 1). „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ (čl. 41, ods. 1). „Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“ (ods. 2).

Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ (ods. 3). „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ (ods. 4). „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“ (ods. 5). Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodičov a detí sú vzájomné. Dieťa má právo na výchovu. Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a povinnosťou dieťaťa je podrobiť sa výchove. povinnosť.


Civilizačné choroby

Pojmom civilizačné choroby označujeme také ochorenia, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stávajú sa častou príčinou úmrtí. Globálnym problémom sa stávajú nielen preto že sa často vyskytujú, ale aj z hľadiska ktoré ich spôsobujú. Medzi civilizačné choroby zaraďujeme obezitu, cukrovku, vysoký, krvný tlak, artériosklerózu, srdcový infarkt, rakovinu, drogové závislosti atď. Sú to ochorenia spôsobené (a ovplyvnené) civilizačnými faktormi, stravou, dedičnými faktormi, životným štýlom a životosprávou. Ľudský organizmus sa prispôsobuje prostrediu dvoma spôsobmi: imunitnou reakciou, ktorou sa chráni pred prenikaním cudzorodých látok do organizmu, a stresom, ktorý síce ohrozuje vnútornú rovnováhu organizmu, ale zároveň aktivizuje jednotlivé vnútorné orgány na boj proti negatívnym vonkajším vplyvom. Zlyhanie týchto dvoch mechanizmov vedie z lekárskeho hľadiska ku vzniku civilizačných chorôb. Zdravie je stav plného telesného, duševného a sociálneho blaha (teda nie iba neprítomnosť choroby). Zdravý človek je schopný aktívne reagovať na zmeny prostredia. Telesné zdravie a duševné zdravie sa navzájom podmieňujú. Choroba je narušenie medzi organizmom a prostredím , porušenie schopnosti adaptovať sa na zmeny.