Cesta zmierenia, ktorej cieľom je trvalo prežívať islám ako jednotu poznatkov, sa vykryštalizovala v Pečati prorokov a poslov približne pred štrnástimi storočiami, keď pôsobil posledný veľký prorok Muhammad. Prorocké poslanie Muhammada predstavuje ukončenie univerzálnosti prorockého svetla a vedenia. Zatial čo Adam a ostatní proroci boli prorokmi islámu, od Muhammadových čias mohol mať ktokoľvek prístup k tomuto úplnému systému prebudenia sa. Bez poverčivosti alebo prekážok vyplývajúcich z kultúrnych zvyklostí mohol dosiahnuť najvyšší duchovný stav. Hoci sa konečný historický islamský fenomén udial asi pred štrnástimi storočiami, islám vlastne vznikol pri prebudení Adamovho vedomia, ktoré sa týkalo významu života, smrti, spiatočnej cesty a ďalších aspektov neviditeľného. Zatiaľ čo Adam a ostatmí proroci boli prorokmi islámu, kolektívne prorocké vedomie sa zavŕšilo v Muhammadovi. Všetci proroci medzi sebou spoločne zdieľali poznanie Boha, ale pre zachovanie ľudského zmieru v spoločnosti zastávali odlišné vonkajšie zásady a pravidlá. Posledný prorok Muhammad zovšeobecnil optimálne hranice a základné zákony správania pre všetkých ľudí raz a navždy.
Počiatky islámu v koranickom zjavení a súbore prorockých zvykov nahradili všetky predtým zjavené zákony, pretože boli vhodné pre každú dobu a spoločnosť. Kombinácia vnútorných poznatkov a prebudenia sa pre boží zámer s vonkajšími zákonmi, ktoré sú všeobecne platné, ale predsa obsahujú špecifické pokyny pre zmier, správanie a zbožnosť, predstavuje dokonalý celok.
V počiatočnom štádiu prijali túto dokonalú verziu islámu arabské kmene v západnej Arábii, v priebehu niekoľkých desaťročí sa rozšírila aj do východných regiónov Byzanskej ríše a Sásánovskej ríše. Kdekoľvek islám prijali, pôsobil na zušľachtenie, očistenie a premenu existujúcej kultúry. Vytvoril spoločný harmonický model bez toho, aby vnucoval kultúrnu jednotvárnosť. Jedinečné základy viery a odovzdanie sa mocnému, milosrdnému a večnému Stvoriteľovi potvrdili vonkajšie rozdiely. Historické prostredie, v ktorom vznikalo posledné posolstvo islámu, predstavovali štyri veľké ríše. Približne v polovici siedmeho storočia n.l. sa civilizovaný svet skladal z Byzanskej ríše centrom v Konštantínopoli, Sásánovskej ríše s centrom v Ktésifóne(dnešný Bagdad), hindského impéria v severnej indii a z čínskej ríše. Zdalo sa, že pohyb, zmena a dynamika sa sústredili pri východnom pobreží Stredozemského mora, kde desaťročia dochádzalo k vojnám, obchodovaniu a iným kontaktom medzi svetom rímskeho kresťanstva, Sásánovcami a ostatnými kresťanskými a židovskými komunitami vo východnej Afrike a v iných regiónoch Arabského polostrova.