Rímska ríša, ktorá oficiálne prijala kresťanstvo na začiatku štvrtého storočia, mala Nový zákon napísaný po grécky a pretvárala tak helénske umenie, filozofiu, vedu a právo do kresťanskej podoby. Byzanská vláda v Konštantínopoli vznikla ako helénsko-kresťanský hybrid, ktorý bol značne odlišný od pôvodného kresťanstva, pochádzajú z oblasti Úrodného polmesiaca. Konštantínopol nahradil Rím ako centrum Rímskej ríše, pretože bol bližšie k hlavnej oblasti dopravnej osi a osi hospodárskych stykov. Gréčtina bola v ríši jazykom vysokej kultúry, zatiaľ čo latinčina sa používala v oblasti práva. Počas niekoľkých prvých desaťročí siedmeho storočia sa sasánovská nadvláda rozšírila na územie Egypta. Chusrav Parvíz dobyl Sýriu a Anatóliu. Sásánovská ríša sa zakladala na vláde absolútneho monarchu, ktorý stál nad ambíciami a hrabivosťou obyčajných ľudí, takže mohol nastoliť mier a spravodlivosť medzi podriadenými. Zoroaster bol uctievaný ako najvyšší prorok a vládu dvora zabezpečovala pozemková šľachta a kňazská hierarchia. To bolo v protiklade k Rímskej ríši, kde bola oporou obchodnícko-kupecká trieda. Boj medzi Rimanmi a Sásánovcami pokračoval od čias výbojov Alexandra Veľkého v štvrtom storočí. Prvé desaťročia siedmeho storočia boli poznamenané zreteľným úpadkom a oslabovaním oboch starých ríš v dôsledku neustálych vojen a konfrontácií, ktoré medzi sebou viedli. V roju 629 sa do Jeruzalema vrátil skutočný kríž, ktorý symbolizoval triumf kresťanstva nad zoroastrovskou ríšou, židmi a odpadlíkmi od štátnej viery.
Zoroastrovská Sásánovská ríša poskytovala mnohým kresťanom útočisko. Jej spisovným jazykom bolo pahlví, hoci veľmi rozšírená bola aj aramejčina. Vzťahy medzi týmito rôznymi národmi a ich styky s Indmi a Číňanmi sa rozvíjali predovšetkým pozdĺž obchodných ciest, ktoré popretkávali krajinu od východu na západ, príležitostne aj od severu na juh, a to vďaka kupeckej triede, ktorá privážala tovar a rozširovala kultúrne vplyvy od Nílu až po Oxus.Bola to tá istá kupecká trieda, pravidelne sa pohybujúca po týchto cestách, ktorá neskôr pomáhala šíriť nové duchovné precitnutie islámu.



ARÁBIA
Islamské hnutie vzniklo v Arábii v siedmom storočí nášho letopočtu a hlásalo obnovenie pôvodného monoteizmu semitského patriarchu Ábraháma, podľa Koránu spravodlivého muža a proroka, ktorý položil základ riadnemu uctievaniu Boha vo svätyni Ka´ba(svätyňa tvaru krychle, na jej smer sa moslimovia modlia a podľa legendy ju postavil Abrahám) v Mekke. Podľa islamského učenia nebol Abrahám ani žid, ani kresťan, ale muž čistej viery a moslim.