Od svitania do súmraku je zakázané jesť, piť, užívať lieky, fajčiť alebo sa oddávať zmyslovej rozkoši. Večer je dovolené jesť a užívať si aj manželských radovánok. Moslimovia jedia taktiež pred svitaním, aby mali počas dňa dostatok sily. Na chorých, deti, starých ludí a ďalšie skupiny sa povinnosť nevzťahuje, ale tí, ktorí môžu, by ho mali neskôr nahradiť. Ramadán je mesiac, v ktorom bol Muhammadovi prvý krá zjavený Korán, a považuje sa za priaznivý aj z iných dôvodov. Moslimovia sa v tomto posvätnom mesiaci snažia pozdvihnúť svoj duchovný i mravný život.Večery trávia na zvláštnych modlitebných zhromaždeniach v mešitách, kde recitujú Korán a potom recitujú aj samostatne. Niektorí venujú posledných desať dní ramadánu intenzívnej duchovnej obnove a celý čas trávia v mešite.
Na záver pôstu v ramadáne prichádza jeden z dvoch kanonických sviatkov moslimského roku, „ Slávnosť prerušenia pôstu “, kedy si moslimovia navzájom posielajú pozdravné pohľadnice, chystajú zvláštne jedlá a snažia sa sviatok stráviť s rodinou. Táto slávnosť sa zahajuje zvláštnou modlidbou.

4. Dávanie almužny chudobným(zakát alebo sadaka): ustanovenie zákonnej almužny, ako jedného z piatich základných povinností moslima, vychádza z myšlienky judaizma a kresťanstva o tom, že hmotné statky tohto sveta plodia iba zlo a nenávisť. Ľudia, majúci hriešnu túžbu prisvojovať si viac, než im stačí k čestnému životu, sú povinní sa z tohto hriechu očistiť udelovaním almužny. V islamskom práve je almužna chápaná ako vracanie časti majetku, ktorý Alláh umožnil človeku získať. Almužna sa vyberá vždy na konci roku a slúži na podporu rôznych ludí: chudobných moslimov, konvertitov, ktorí sa potrebujú postaviť na vlastné nohy, moslimským dlžníkom z nutnosti, moslimským pútnikom v tiesni, moslimským vojnovým zajatcom, moslimom zaneprázdených obranou alebo šírením islámu a tých, ktorí zakát vyberajú. Zakát nie je považovaný za dobročinnosť. Patrí k náboženským povinnostiam a vedla salátu je hlavnou súčasťou služby Bohu, je symbolom hlbokého zmyslu moslimov pre obec. Veriaci sa navzájom hmotne vypomáhajú, čím zlepšujú súdržnosť a bezpečnosť ummy(celosvetova „ obec “ moslimov) a robia ju čistejšou. Korán prirovnáva zakát k výhodnej pôžičke Bohu, ktorý ju mnohonásobne splatí. Boh tak prikazuje moslimom, aby sa spolu s ním podielali na udržovaní riadnej obce veriacich. Činnosť ľudí ako Božích zástupcov je ozajstná zodpovednosť a možnosť, ako vykonávať správcovstvo pozemskách statkov. Boh svoje deti obdaril bohatstvom a teraz ich žiada, aby mu ich splácali prostredníctvom skutkov prospešných pre obec.