Dospieva k systéze teoretického a praktického rozumu v cite, k definícii krásy prostredníctvom pojmu “čistoty”. Estetické koncepcie, rozšírené v 19.storočí, pretrvávajú aj v buržoáznych estetických učeniach 20.storočia. Santayana napríklad definuje krásu ako “objektivovaný zážitok”. Marxistická estetika vidí v kráse výsledok spločenskohistorického vývoja, výsledok tvorivej činnosti spoločenského človeka. Krása vypovedá o tom, do akej miery si človek osvojil skutočnosť. Použitá literatúra:


Losev, A.F. – Šestakov,V.P.: Dějiny estetických kategorií. Praha 1984.
Kolektív: Filozofický slovník. Bratislava 1982.