Iba vtedy dokáze človek splniť svoju životnú úlohu, keď sa stane strážcom najčistejších a najvyšších duševných hodnôt.
Každý človek má čas, aby vynikol a bol prospešný pre ostatných. Jeho život musí byť riadený. V konaní a rozhodovaní je najcennejšia rozumová činnosť, teda uvažovanie. Rozkoš a vášne musíme vedieť ovládať, a nie byť v ich zajatí.
Každý človek musí byť filozofom. Kritická filozofia je reformou života: urobiť zo seba lepšieho človeka. Preto je spomedzi všetkých vied najúčelnejšia a najdôležitejšia práve etika, poznanie účelnosti cností, ktoré musí vychádzať z vlastného vnútra. Človek, ktorý si nedokáže priznať svoje chyby, bude v žiote neštastný. Len ten sa stane silným, kto si včas uvedomí svoje chyby.
Najväčšou cnosťou je trpezlivosť. Čas ti poskytne príležitosť vysporiadať sa s akoukoľvek bolesťou. Život prináša veľa utrpenia a bez viery by sme neboli schopní uniesť jeho bremeno. Preto viac v živote dosiahne ten, kto bol nútený sa prebíjať rôznymi prekážkami.
Nedostatok poznania je podstatou ľudského zla. Duševne zanedbaný človek sa nepochopiteľným veciam buď posmieva, alebo si ich uctí, buď ich vyhľadáva, alebo ignoruje. Mravne neškolený človek je len prostý tvor, ktorý je schopný všetkého- často býva nebezpečný. Človek so zanedbaným duchom nedokáže využiť svoje sily na morálny prospech, pretože nechápe skutočný život. Nedokáže žiť, pracovať, zápasiť, trpieť s radosťou a beznádejne milovať. Je popudlivý, zlostný a nevie sa ovládať. Hnev je krátke šialenstvo a strata sebaovládania je taktiež cesta k šialenstvu. Zanedbaný duch je nízky, závistlivý a rád súdi iných, nikdy nie seba. V krvi a kostiach má hnis v podobe závisti. Všetky nešťastia musí človek chápať a brať ako skúšobné prvky v jeho živote. Podstatou zla je nepoznanie pravdy a nezáujem. Všetko, čo prijímame alebo vnímame, ďobré aj zlé, sa stáva v našom vedomí súcnom. Preto pozor, pri výbere hodnôt musíme byť veľmi opatrný!
Človek, ktorý nehľadá zmysel života, je zaostalý. Zaostalosť spočíva v duševnej lenivosti. V každej duši je ukrytá túžba po premýšľaní o sebe, o zmysle života, túžba po skúmaní a poznávaní vlastných síl a zákonitosti života. Aby všetkému jasne porozumela, je obdarená rozumovým nadaním a túžbou po vyniknutí. Človek, ktorý pre vlastnú lenivosť zanedbáva duchovný rast svojej osobnosti, má rozumový defekt spôsobujúci jeho duchovný a morálny úpadok. Každý človek má svoj život vo vlastných rukách a môže sa odpútať od zvieracej nevedomosti, môže prejsť škoľou vedenia a sebapoznania, pretože účelom sebavýchovy je prebudenie silnej individuality či osobnosti.