Čas neúprosne uteká a nie je v našich silách vrátiť ho späť. Preto ak sa človek v duchovnom raste oneskorí, zakrnie a prehrá celý svoj žiyot. Človek je stvorený pre pravdu, a preto celou svojou dušou po nej prahne. Je potrebné si uvedomiť, akým vel'kým a osudným omylom by bolo zatemnenie pojmu pravdy, ktorý je spoločný pre celé ľudstvo.
Pravda poznania má svoj základ v bytí. Pravda sa dokonale uskutočňuje v úsudku. Máme pravdu vtedy, ak je nejaká vec v našom úsudku taká, aká je vskutočnosti. Pravda sa v rozume nachádza potiaľ, pokiaľ sa rozum zhoduje s poznávanou vecou. Pravda vysvetľuje alebo ukazuje bytie. Teda pravdu poznania nemôžeme nachádzať v zmsyslovom poznaní, ale iba v rozume, ktorý je, vďaka svojej nehmotnej mohutnosti schopný predmety nielen poznávať, ale aj uvažovať o svojom poznaní.
Pravda teda vynáleží rozumového poznaniu. Rozumové poznanie však predpokladá aj poznanie zmyslové. Zmyslové poznanie prebieha na základe činností vonkajších zmyslov (zrak, sluch atď.) a zmyslov ktoré nazývame aj vnútornými (napríklad obrazotvornosť). Okrem zmyslového poznania má človek aj poznanie iné, podstatne vyššie, a to poznanie rozumové. Človek má schopnosť vnímať zmyslami rôzne telesné vlastnosti a zároveň dokáže rozumom pochopiť aj nehmotné veci - čas, priestor, myšlienku, vieru, cnosť, Iásku, Boha a iné. Je schopný vytvárať si nielen zmyslové predstavy, ale rozumom dokáže tvoriť aj všeobecné abstraktné pojmy. Je teda rozdieľ medzi rozumovým a zmyslovým poznaním.
Rozumové poznanie je podstatou slobody vôle. Vôľa je tá mohutnosť, ktorá sa opiera o dobro spoznané a predložené rozumom. Keďže rozum a vôľa sú nehmotné mohutnosti, nehmotná je aj podstata, z ktorej pochádzajú, teda ľudská duša. Všetko, čo je nehmotné, je duchovné, a čo je duchovné, je aj nesmrteľné, večné a nezaniká.
Telesná smrť nemôže spôsobiť zánik duchovnej podstaty, rozumu a vôle, a preto sa duša môže ďalej rozvíjať a zdokonalovať aj bez tela. Poznanie môže prebiehať donekonečna.
Svojou rozumovou činnosťou je duša nezávislá od tela, pretože rozumová a vôľová činnosť sú duchovné, vychádzajúce z duchovnej duše. Preto žiadny hmotný orgán nie je a nemôže byť spoluzdrojom a spolupríčinou tejto činnosti.
Pri nehmotných úkonoch telo pomáha tak, že prijíma látku, z ktorej duša prostredníctvom rozumu abstrahuje pojmy o veciach.
Samotné poznanie prebieha jedine v našom subjekte, ktorý sa vďaka nemu zdokonaľuje.
Zo všetkých žijúcich tvorov iba človek bol obdarený rozumom, slobodnou vôľou a svedomím.