Terorizmus, médiá a publicita

Médiám by sa dalo vytknúť, že „obchodujú s utrpením“. Pri spravodajstve o teroristickom akte sa „tvrdá informácia“ vyčerpá ihneď po oznámení o teroristickom čine. Médiá sa potom snažia udržať pozornosť emocionálnymi príbehmi, v ktorých sa objavujú ľudské tragédie. Terorizmus sa hlási k tomu, že jeho cieľom je upútať médiá. „Timothy McVeigh, ktorého usvedčili a popravili za útok na budovu v Oklahoma City otvorene uviedol, že tento cieľ si vybral preto, že „okolo bol veľký otvorený priestor, čo umožňovalo ideálne fotografie a televízne zábery“ (Samson, 2003,s. 71). Aj talianske Červené brigády dávali prednosť útokom v sobotu, lebo nedwľné denníky mali vyšší náklad. Pri teroristicých útokoch sa potvrdzuje porekadlo „akákoľvek publicita je dobrá publicita“ (aj nevydarený útok vzbudzuje mediálnu pozornosť).

Pozornosť, ktorú médiá venujú násiliu, sa môže hodnotiť z uhla mediálneho, reportérskeho, spravodajského, ktoré sa odvolávajú na potrebu informovať verejnosť (aj teoristické útoky sú správy). Dá sa však bez pochýb pozorovať priama úmera medzi teroristami, ktorí chcú publicitu a médiami, ktorým sa zvyšuje sledovanosť. Teroristicý útok z 11. septembra 2001 splnil očakávania teoristov, pretože demonštroval celému svetu zraniteľnosť veľmoci. Ak sú si teroristi vedomí záujmu o svoju akciu, môžu rôzne drámy s únosom predlžovať podľa toho, dokedy o ne bude záujem. Médiá môžu navyše vzbudzovať dojem, že vláda je nečinná voči obetiam, čím sa na vládu vykonáva nátlak a tak sa môžu šance obetí na prežitie znižovať (Samson).

Televízni spravodajcovia sa často dostávajú do pokušenia mediálnej perverznosti- stať sa namiesto obetí drám sami naviditeľnejšími prvkami teroristickej akcie.

„Terorizmus je jazyk, ktorý chce byť počutý“ (Juergenmeyer, in Samson, 2003, s. 75). Ak by o terorizme nebolo počuť, sotva by existoval, pretože predstavuje len o niečo viac ako zabíjanie a to je v spoločnosti bežným javom. „Terorizmu ide predovšetkým o to, aby zastrašil a prostredníctvom strachu ovládal a kontroloval. Preto predstupuje pred publikum a snaží sa o jeho účasť v hre“ (Hacker, in Samson, s. 75). Terorista sa snaží presvedčiť svoje „publikum“, že existuje len jeho pravda. Jeho spôsob komunikácie s ľuďmi je šokovanie (násilím).

Médiá reagujú na ponuky terorizmu o sprostredkovaní strhujúceho príbehu veľmi vďačne, pričom teroristom vychádzajú vďaka zobrazovaniu krívd, ktoré ich viedli k útoku naozaj maximálne..

Protiterorizmus v Európe

Rozlišujeme protiterorizmus a antiterorizmus, pričom len málokedy sa rozlišujú. „Ako antiterorizmus sa označujú akcie, ktoré majú teroristom znemožniť realizáciu teroristických aktov. Typickým príkladom antiterorizmu je kontrola cestujúcich na letiskách. Protiterorizmus predstavuje naproti tomu už konkrétnu akciu, s cieľom zmariť už začatú a prebiehajúcu teroristickú akciu (konkrétne útok na budovu alebo dopravný prostriedok, v ktorom sú držaní rukojemníci „ (Samson, 2003, s. 79). Protiteroristické tímy sa začali objavovať už v 20-tych rokoch 20-teho storočia. Po masakre izraelských atlétov palestínskymi radikálmi v olympijskej dedine v Mníchove v roku 1972 pristúpili mnohé európske štáty k vytváraniu špecializovaných jednotiek na boj proti terorizmu. Neexistuje jednotný model — sily sú súčasťou armádnych, polovojenských aj policajných zložiek a protiteroristickou činnosťou sa zaoberajú buď exkluzívne, alebo popri ďalších úlohách, napríklad ochrane ústavných činiteľov. Jednotky tvorí niekoľko desiatok až stoviek mužov. Prechádzajú najtvrdším výberom a dostávajú najlepšie zbrane a vybavenie. Medzi najznámejšie protiteroristické útvary patria britské SAS, nemecké GSG-9, KSK, francúzske GIGN, EPIGN, RAID, rakúske GEK COBRA, poľské GROM, ruské SPECNAZ, talianske GIS a iné. Väčšina v zahraničí nielen zasahuje, ale aj absolvuje pravidelný výcvik a aktívne vyhľadáva informácie o teroristických skupinách. Na Slovensku spočíva ťažisko protiteroristických akcií na zásahových silách policajného zboru - „kukláčoch“- s možnou podporou vojenských jednotiek, napríklad žilinského Pluku špeciálneho určenia. V boji proti medzinárodnému terorizmu nemá veľa šancí ani NATO (Severoatlantická aliancia- vojenský a politický blok západoeurópskych krajín a USA založený v roku 1949) . Pražský summit v novembri v roku 2002 dal Aliancii z iniciatívy Pentagónu protiteroristickú jednotku NRF, pričom táto elitná sila bude pod NATO, ale v réžii USA. . Americká administratíva vyhlásila džihádu vojnu a odmietla akékoľvek ústupky teroristom a ich kolaborantom.

Slovami poradcu generálneho tajomníka NATO Chrisa Donnellyho, ohrozené nie je územie a suverenita štátu, ale samotné tkanivo spoločnosti. Stačí málo: mať oči otvorené, spolupracovať s políciou a vedieť, čo robiť v prípade ohrozenia.

Niektoré medzinárodné zmluvy, podporujúce boj proti terorizmu:

Medzinárodná zmluva proti braniu rukojemníkov (New York, 17. december 1979). Zmluva stanoví, že „každá osoba, ktorá zajme alebo násilím drží a hrozí smrťou, zranením alebo pokračuje v násilnom držaní inej osoby s tým cieľom, aby si vynútila zo strany štátu, medzinárodných organizácií, fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb určitý krok alebo zdržanie sa nejakej činnosti ako explicitnú alebo implicitnú podmienku na prepustenie rukojemníkov, sa dopúšťa podľa tejto zmluvy trestného činu brania rukojemníkov.“

Medzinárodná zmluva o potlačovaní teroristických bombových útokov (New York, 15. december 1997). Táto zmluva vytvára režim univerzálnej jurisdikcie nad nezákonným a úmyselným použitím výbušnín a ďalších smrtiacich prostriedkov proti rôznym verejným objektom so zámerom zabiť alebo zraniť, alebo spôsobiť rozsiahle poškodenie verejného zariadenia

ZÁVER

Terorizmus je významným fenoménom, ktorý narúša stabilitu medzinárodných vzťahov. Jeho príčinou je rôzne motivovaný fanatizmus. Či už ide o príšlušníkov siekt alebo členov teroristických skupín, ich cieľom je dosiahnutie zmeny prostredníctvom násilia. Teroristické skupiny majú veľmi dobrý sponzoring vrátane obchodovania s drogami, takže môžu naďalej fungovať. Ak má byť efektívny boj proti globálnemu terorizmu a organizovanému medzinárodnému zločinu, musí byť efektívna aj medzinárodná spolupráca.

Avšak mali by sme mať na pamäti, že mier vo svete sa začína mierom v sebe, v nás.