Prístupový proces vstupu SR do EÚ

•Helsinský summit EÚ (rokovanie Európskej rady): v decembri 1999 vo Fínsku na záver fínskeho polročného predsedníctva v EÚ15,
•Vstup SR a ďalších 9 kandidátskych krajín z celkove vtedy už 13 do EÚ: 1. mája 2004, EÚ sa rozšírila na 25-členné integračné zoskupenie,
•Základ: Europe agreement zo 16. decembra 1991 o pridružení ČSFR k ES, podpísaná v Londýne čs. premiérom M. CALFOM a Sirom Leonom BRITTANOM, podpredsedom EK, zodpovedným za obchod ES (a aktivity ES pri vzniku WTO), ako aj vzťahy s vyspelými štátmi na čele s USA - jej obchodná čast (Interim agreement) nadobudla účinnosť už 1. marca 1992,
•Po rozdelení česko-slovenskej federácie bola nová európska dohoda medzi EÚ a SR podpísaná 4. októbra 1993, účinnosť nadobudla 1. februára 1995,
•Pre formovanie strategického postavenia SR v 21. storočí mali veľký význam taktiež:
o zapojenie Slovenska v rámci ČSFR do programu OECD PIT (1991) – Partners in transition, spolu s Poľskom a Maďarskom (od 1993 – V4),
o zapojenie do stredoeurópskej regionálnej iniciatívy spolupráce a vzájomnej pomoci pri prechode k demokracii a trhovej ekonomike, neskôr do EÚ - 3 krajín na základe stretnutia v maďarskom Visegráde: V3, od 1993 a aktívne od 1998 V4,
o zapojenie SR do formovania oblasti slobodného obchodu medzi krajinami V4 na základe Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode - CEFTA (Krakov 1992, účinná od 1993), k dohode CEFTA neskôr pristúpilo aj Slovinsko (dnes člen EÚ25), Bulharsko,
Rumunsko a Chorvátsko (V4 a Slovinsko z procesu vystúpilo pred vstupom do EÚ). Prístupové rokovania medzi SR a EÚ prebiehali vo formáte medzivládnej konferencie. Od bežných medzinárodných rokovaní sa líšili nielen obsahom, rozsahom a množstvom potrebného času, ale aj počtom aktérov. Na jednej strane rokovacieho stola bolo Slovensko, na druhej 15 štátov Únie pod vedením príslušnej predsedníckej krajiny. Rovnako aj Európska komisia, ktorá bola aktívnym organizátorom a moderátorom prípravných krokov pre jednotlivé kolá a opatrenia. Slovenská republika bola zároveň súčasťou rozsiahlej skupiny 12 rokujúcich kandidátov, z ktorých desiatim sa podarilo uzavrieť dorokovania v decembri 2002. Každá z kandidátskych krajín síce rokovala individuálne, ale veľa záležitostí malo horizontálny charakter.

Veľký význam mali i neformálne konzultácie a rokovania, ktoré prebiehali i medzi kandidátmi navzájom. Rokovania SR s Európskou úniou boli postavené na konštruktívnom a realistickom prístupe. Vychádzali sme z toho, že účasť na integračnom procese je naším prioritným záujmom. Integrácia bola do značnej miery aj odpoveďou na potrebné hospodárske a sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpečnosti, ale aj rozvoja regiónov a zlepšenie životného prostredia. Uvedomovali sme si, že vstup do Únie znamená prijatie jestvujúceho zmluvno-právneho stavu spoločenstva s možnosťou jednotlivých úprav a špecifických ustanovení pre niektoré oblasti. Stratégia SR pre rokovania vychádzala z potreby zabezpečiť ich prostredníctvom výhodné, respektíve prijateľné podmienky pre členstvo v Únii, vrátane primeraného podielu na správe a rozhodovaní o spoločných európskych záležitostiach.
Za referenčný dátum vstupu sme v čase Helsinského summitu zvolili rok 2004. V tej istej dobe iní kandidáti z luxemburskej skupiny plánovali termíny svojho vstupu na roky 2002, respektíve 2003. Slovenským záujmom bolo podľa možností spoločne vstúpiť do EÚ so susedmi z regiónu – s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom a to z viacerých dôvodov. Okrem politických záujmov z hľadiska postavenia Slovenska pri rozhodujúcich otázkach na kontinente, to bol zároveň záujem zachovať výhodu česko-slovenskej colnej únie až do integrácie, prispôsobovať režim na slovenských hraniciach schengenským podmienkam spoločne so susedmi, posilňovať cez hraničnú spoluprácu regiónov. Našou taktikou nebolo žiadať čo najviac a v čo najväčšom rozsahu kapitol, ale racionálne sa sústrediť na prioritné záujmy a citlivé miesta a pomocou jasných dôvodov, objektívnych argumentov a vzájomnej dôvery ich presadiť. SR úspešne zavŕšila svoju negociačnú cestu z Helsínk do Kodane po 34 mesiacoch.
Za takmer desať rokov tak SR uzavrela historický oblúk „z Kodane do Kodane“, teda od čias, keď v roku 1993 hlavy štátov a vlád krajín Únie stanovili v Kodani kritériá pre členstvo ďalších krajín až po ukončenie rokovaní koncom roku 2002, keď Európska rada opät v Kodani potvrdila ukončenie rokovaní o členstve nielen so SR, ale i ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami.

ROK 1999

Obdobie po parlamentných voľbách v roku 1998 charakterizoval začiatok novej kvality vzťahov a intenzívnejšieho politického dialógu medzi SR a EÚ. Zmenila sa i atmosféra vzájomných kontaktov. Jednoznačnou prioritou slovenskej vlády a parlamentu bolo v roku 1999 zabezpečiť rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 – začať rokovania o vstupe na základe kladného odporúčania Pravidelnej správy Európskej komisie, odzrkadlujúcej stav naplnania krátkodobých a strednodobých priorít vyplývajúcich z Partnerstva pre vstup. K naplneniu týchto cieľov pomohla aj činnosť Pracovnej skupiny na vysokej úrovni.

Počas svojej desaťmesačnej činnosti sa stretla päťkrát. Za EK ju viedol zástupca generálneho riaditeľa Francoise Lamoreaux, za SR hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ a štátny tajomník MZV SR Ján Figel. Čo sa týka politických kritérií na členstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame prezidentské voľby, čím sa ukončilo 15-mesačné obdobie uvoľneného prezidentského úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, čím sme zosúladili
legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúčaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie.

Z plnenia ekonomických kritérií treba vyzdvihnúť také dôležité rozhodnutia, akými bola reštrukturalizácia a privatizácia bankovej sféry, upevnenie finančnej disciplíny podnikateľského sektora. V oblasti vnútorného trhu bol prijatý zákon o štátnej pomoci, zákon o technických požiadavkách a zhode výrobkov, ako aj zákon o verejnom obstarávaní. V rámci Pracovnej skupiny bola v júni vytvorená Spoločná podskupina pre jadrovú energiu, ktorej cieľom bolo stanoviť celkovú stratégiu jadrovej energetiky, ako i plán na vytvorenie podmienok na skoršie uzavretie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach.
Na základe pokroku od poslednej Hodnotiacej správy Európskej komisie mohla potom Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovať, že SR plní kodanské politické kritériá a prizvala ju k rokovaniam o vstupe. Pre koordináciu negociácií a prípravy na vstup boli vytvorené orgány na úrovni vlády a ministerstiev. Intenzívne konzultovali s mimovládnymi organizáciami, o čom svedčí agilita Konzultačného výboru Ministerskej rady vlády pre integráciu, ale otvorená komunikácia s médiami a verejnosťou. Slovenská reprezentácia sa na začiatku negociačného procesu mohla opierať i o dlhodobo väčšinovú podporu vstupu obyvateľstva od 60 do 70 percent, čo pomáhalo posilňovaniu celospoločenského prointegračného konsensu i priaznivej atmosfére rokovaní s predstaviteľmi EÚ. Zároveň to bola súčasť vyššej stratégie prípravy obyvateľstva na budúce referendum o vstupe, i
prípravy na samotný vstup do Únie, pretože integrácia nie je záležitosťou vlády či politikov, ale do Európskej únie bude vstupovať celá slovenská spoločnosť.

ROK 2000

Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000). V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, SR spolu s ďalšími piatimi kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko), otvorili rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení – 15. februára 2000. SR tu prezentovala Všeobecnú negociačnú pozíciu k rokovaniam o vstupe, v ktorej predložili realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roku 2002. Slovenská republika si za referenčný dátum pre prijatie a implementáciu aquis communautaire stanovila 1. január 2004, ktorý bol zároveň považovaný aj za referenčný dátum vstupu SR do EÚ.

V tom čase malo Maďarsko svoj referenčný dátum vstupu stanovený vládou na 1. január 2002, Česká republika a Poľsko na 1. január 2003. SR predpokladala, že po ratifikácii Zmluvy z Nice a výsledkov Medzivládnej konferencie do konca roku 2002, bude Únia pripravená na prijatie nových členov. Do tej iste doby zamýšľalo Slovensko ukončit prístupové rokovania a následne začať ratifikačný proces, ktorý by mohol byť ukončený v priebehu jedného roka. K naplneniu tejto stratégie Slovensku a kandidátskym krajinám tzv. Helsinskej skupiny pomohol princíp diferenciácie medzi krajinami pri otváraní negociačných kapitol a pri vedení rokovaní. Našou snahou bolo v úvode otvoriť väčší objem kapitol, polovicu do konca roka 2000 a všetky postupne do konca roka 2001. Rokovania neboli ani pretekmi, ani súťažou krásy medzi kandidátskymi krajinami. Naším cieľom bolo v rozumnom čase na základe dostatočného pokroku a príprave dostihnúť štáty tzv. Luxemburskej skupiny. SR v rámci smerovania k stabilite domáceho politického prostredia i vzťahoch v regióne sa paralelne usilovalo i o členstvo v OECD i NATO.

Slovenská republika na začiatku rokovaní vyhlásila, že plne akceptuje ciele Amsterdamskej zmluvy definované v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a že v čase vstupu do Únie bude schopná akceptovať aquis v aplikovanom rozsahu. SR vyjadrila aj
záujem o začlenenie sa do jednotného trhu Únie a politík Spoločenstva, vrátane pripojenia sa – po splnení konvergenčnýchkritérií – k Hospodárskej a menovej únii a o prijatie spoločnej meny Euro (1. pilier). SR podporila i ciele Spoločnej zahraničnej a
bezpečnostnej politiky a prejavila záujem o účasť na definovaní a formovaní Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (2. pilier). V oblasti Spravodlivosti a vnútorných záležitostí SR vyjadrila záujem o prehĺbenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti
azylového práva a migrácie, ako aj v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a pašovaniu drog už v čase prípravy na členstvo (3. pilier).

SR neplánovala požadovať pri rokovaniach derogácie (výnimky) z implementácie aquis communautaire. Požadovala však prechodné obdobia v tých oblastiach, kde to bolo odôvodnené vzhľadom na potrebu zlepšiť výkonnosť slovenskej ekonomiky, alebo zabezpečiť rozsiahle kapitálové investície. Takéto žiadosti boli nielen zdôvodnené, ale aj doložené realistickým plánom nevyhnutných krokov pre dosiahnutie harmonizácie s aquis.

Za kľúčové oblasti pre rozsah a obsah rokovaní boli považované najmä záležitosti vnútorného trhu, dopravy, životného prostredia, energetiky, poľnohospodárstva, regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov. Ešte počas portugalského predsedníctva v 1. polroku 2000 otvorila EÓ so SR prvých osem negociačných kapitol legislatívy Európskej únie a šesť z nich predbežne uzavrela. Kapitoly ako Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Veda a výskum, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), Štatistika a Vonkajšie vzťahy si nevyžadovali výraznejšiu modifikáciu slovenskej legislatívy, pretože integrácia v rámci Európskej únie nedosiahla takú úroven ako v kapitolách, ktoré nasledovali v neskoršom období. Priebeh a výsledky počas portugalského predsedníctva možno hodnotiť ako povzbudivý a pozitívny úvod.

Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000). Členské štáty Európskej únie rozhodli o otvorení ďalších ôsmich kapitol počas
francúzskeho predsedníctva. SR uzavrela ďalšie štyri kapitoly aquis communautaire – Rybné hospodárstvo, Ochrana spotrebitela a zdravia, Priemyselná politika a Kultúra a audiovizuálna politika. S očakávaním ďalšieho pokroku Slovensko do decembra 2000
predložilo Únii negociačné pozície vo všetkých zostávajúcich negociačných kapitolách. Celkovo možno konštatovať, že program stanovený na francúzske predsedníctvo bol naplnený, a to aj napriek skutočnosti, že najmä v počiatočnej fáze dochádzalo zo
strany EÚ k časovým posunom. Ak teda zhrnieme celkový stav rokovaní v roku 2000, tak SR otvorila celkovo 16 kapitol, čím splnila svoj interný cieľ – otvoriť počas prvého roka minimálne polovicu negociačných kapitol. Celkovo bolo uzavretých 10 kapitol a šesť ostalo na rokovacom stole s potrebou doplnenia informácií zo slovenskej strany, respektíve kvôli hľadaniu modifikovaných riešení. V rámci tzv. Helsinskej skupiny SR predbežne uzavrelo druhý najvyšší počet kapitol v roku 2000.

ROK 2001

Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001). Summit v Nice v decembri 2000 potvrdil dôležitý strategický dokument Európskej komisie pre rozširovanie. Takzvaný road map (cestovnú mapu), ktorá zadefinovala harmonogram priorít EÚ v rokovaniach s kandidátskymi krajinami počas ďaľších troch predsedníctiev – švédskeho, belgického a španielskeho. Vzhľadom na svoj cieľ, vstúpiť do EÚ spolu s ostatnými krajinami Višegrádskej skupiny, Slovensko kládlo v tomto období dôraz prednostne na prioritné kapitoly švédskeho predsedníctva – t.j. na kapitoly vnútorného trhu (Voľný pohyb tovaru, Voľný pohyb osôb, Slobodné
poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu) a na kapitoly Právo obchodných spoločností, Životné prostredie a Sociálna politika a zamestnanosť.
Z hľadiska stanovených cieľov pre prvý polrok 2001 možno konštatovať ich naplnenie. Slovensko malo po skončení švédskeho predsedníctva otvorené všetky kapitoly pokrývajúce aquis, t.j. 29 kapitol, pričom rokovania boli predbežne uzavreté v deviatich
kapitolách. SR uzavrela všetky kapitoly vnútorného trhu, vrátane niektorých kapitol, v ktorých sme požadovali prechodné obdobia (Slobodné poskytovanie služieb, Volný pohyb kapitálu). Vychádzajúc z harmonogramu pre švédske predsedníctvo, jedinou nesplnenou kapitolou bolo Životné prostredie, čo bolo spôsobené potrebou vypracovania detailných finančných a implementačných plánov na 21 smerníc, s dôrazom na tie, v ktorých SR požiadala o prechodné obdobie. V praktickej rovine došlo k naplneniu princípu catch-up, tzv. dobiehania. Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19 predbežne uzavretými kapitolami na úroveň krajín rokujúcich tretí rok. K naplneniu negociačných cieľov SR výrazne prispela aj vysoká angažovanosť švédskeho predsedníctva a pozitívna atmosféra v prospech agendy rozširovania.

Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001). S celkovým pokrokom negociačnej agendy sa rokovania v druhom polroku 2001
dostali do náročnejšej fázy. Prerokúvali sa najrozsiahlejšie kapitoly z hľadiska objemu aquis, ako aj negociačných požiadaviek SR. Maximálny dôraz sa kládol na kapitoly zadefinované harmonogramom rokovaní pre belgické predsedníctvo, ako aj na kapitolu Životné prostredie, ktorá ostala otvorená z predchádzajúcich rokovaní. Počas belgického predsedníctva Slovensko uzavrelo ďalšie tri kapitoly legislatívy EÚ (Energetika, Životné prostredie, Finančná kontrola), čím sa celkový počet predbežne
uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cieľom SR bolo uzavrieť aj ďalšie kapitoly belgického harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Ale nesplnenie týchto plánov malo čiastočne aj objektívne príčiny: časovo krátke obdobie belgického predsedníctva a udalosti z 11. septembra 2001, v súvislosti s ktorými sa celá pozornosť a ľudské zdroje vo zvýšenej miere sústredili na boj proti medzinárodnému terorizmu a na aktivity s tým spojené. Rokovania zároveň vstúpili do náročnej fázy, jednak z hľadiska objemu aquis, ale i z hľadiska negociačných požiadaviek zo strany kandidátov, ako aj Únie. S cieľom
eliminovať tieto časové sklzy v napĺňaní agendy rokovaní usporiadala EÚ koncom decembra dodatočnú Prístupovú konferenciu na úrovni zástupcov ministrov, čím sa tesne pred ukončením predsedníctva čiastočne odstránil deficit v napĺňaní priorít
belgického predsedníctva.

V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociačný potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpiť do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v roku 2004. Túto skutočnosť potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil Slovensko medzi desať kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že si udržia tempo pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004. Ak hodnotíme celkový stav rokovaní v roku 2001, EÚ otvorila so SR rokovania v 13 kapitolách, z ktorých bolo 12 predbežne uzavretých. Slovensko potvrdilo naplnenie princípu catch-up v počte uzavretých kapitol a dostalo sa na úroveň krajín V 4. Celkovo možno konštatovať úspešnú realizáciu princípu regaty, čo v praxi znamená prekonanie delenia kandidátov na tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a etablovanie novej – tzv. Laekenskej skupiny kandidátov.
ROK 2002

Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002). Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s prioritným cieľom ukončiť
rokovania vo všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a maximálne pokročiť v kapitolách zadefinovaných v harmonograme španielskeho predsedníctva, t.j. v kapitolách Poľnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpočet. Tento cieľ sa s výnimkou kapitoly Hospodárska súťaž podarilo aj úspešne realizovať. Počas španielskeho predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania v štyroch kapitolách – Dane, Doprava, Spravodlivosť a vnútorné záležitosti, Inštitúcie. Rovnako bola uzavretá časť kapitoly Poľnohospodárstvo, týkajúca sa veterinárnej a fytosanitárnej legislatívy. SR sa tak s 26 predbežne uzavretými kapitolami zaradilo medzi popredných kandidátov na vstup. Túto skutočnosť potvrdili aj členské štáty na summite EÚ v Seville. Počas španielskeho predsedníctva sa začal aj proces prípravy textu Zmluvy o pristúpení.

Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002). Z pohľadu SR bolo strategickým cieľom realizovať závery summitov v Laekene a Seville,
t.j. uzavrieť rokovania s EÚ do konca roku 2002. Hneď v úvode dánskeho predsedníctva, koncom júla, bola uzavretá kapitola Regionálna politika. Kapitola Hospodárska súťaž bola uzavretá na októbrovej Prístupovej konferencii, čím sa naplnil spoločný zámer SR a EÚ ukončiť rokovania vo všetkých nefinančných kapitolách pred októbrovým zasadnutím Európskej rady. Prioritou dánskeho predsedníctva bolo úspešné zavŕšenie rokovaní v citlivých kapitolách s finančným dopadom, t.j. v horizontálnej časti kapitoly Poľnohospodárstvo a v kapitole Rozpočet. Cieľom SR v týchto kapitolách bolo zabezpečiť rovnováhu práv a povinností
vyplývajúcich z členstva v EÚ, zabezpečiť pozitívnu rozpočtovú bilanciu v prvých rokoch členstva v EÚ, t.j. lepšiu v porovnaní s rokom pred vstupom a dosiahnuť takú kombináciu jednotlivých faktorov, ako sú produkčné kvóty, priame platby, prostriedky
na rozvoj vidieka, príspevky do rozpočtu, iné kompenzácie, ktorá by zabezpečila konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov, akceptovateľné dopady na spotrebitela a makroekonomiku krajiny.

Dôležitú oblasť predstavovali aj rokovania v poslednej kapitole Rôzne, do ktorej boli začlenené tie otázky, ktoré sú súčasťou legislatívy EÚ, ale neboli zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách (príspevky do fondov EÚ, podmienky vstupu do Európskej
centrálnej banky a Európskej investičnej banky, ochranné opatrenia na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva). V októbri 2002 bola publikovaná Pravidelná správa Európskej komisie hodnotiaca pokrok kandidátskych krajín v ich príprave na členstvo. Celkové hodnotenie pokroku SR v plnení prístupových kritérií vyznelo zo strany Komisie pozitívne. Komisia odporučila uzavrieť prístupové rokovania so Slovenskom do konca roku 2002. Stanovisko Európskej komisie následne potvrdili aj členské krajiny EÚ na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, 24. – 25. októbra 2002.

Októbrový summit EÚ v Bruseli predstavoval významný prelom v rokovaniach s EÚ, pretože vytvoril predpoklady pre zadefinovanie substantívnej pozície EÚ v otázkach finančného charakteru. Za nosný výstup zasadnutia Európskej rady možno označiť priznanie nároku nových členov na poberanie priamych platieb, zadefinovanie výšky a modalít ich uplatňovania, ako aj celkový tzv. finančný balík. V rámci finančného balíka došlo k zníženiu celkovej sumy vyčlenenej na štrukturálne akcie o 2, 5 miliardy Euro na celkovú sumu 23 miliárd Euro pre všetkých desať kandidátskych krajín. Medzi dôležité momenty rokovaní možno zahrnúť aj rozhodnutie členských krajín prijaté na Rade pre všeobecné záležitosti 18. novembra 2002, týkajúce sa dátumu vstupu nových členov, ktorý bol stanovený na 1. máj 2004. Z pohľadu SR je rozhodujúce, že platby SR do rozpočtu EÚ budú realizované až od mája 2004 a naše príjmy z rozpočtu EÚ pritom nebudú krátené, t.j. v roku 2004 získame (okrem trhových
nástrojov v poľnohospodárstve) finančné prostriedky za celý rok 2004.
Nové kolo rokovaní sa začalo stretnutím premiérov krajín Laekenskej skupiny s dánskym predsedníctvom v Kodani koncom októbra. Celý november bol naplnený intenzívnymi rokovaniami, ktoré urýchlilo predloženie negociačného balíčka dánskym
predsedníctvom. V rokovaniach s predsedníctvom a EK dominovali otázky režimu priamych platieb a vzhľadom na krátenie Berlínskeho stropu pre financovanie rozširovania aj otázka využitia vytvorenej rezervy na zabezpečenie individuálnych potrieb pristupujúcich krajín. V prípade SR sa to týkalo hlavne rozvoja vidieka, kompenzačných platieb a posilnenia schengenskej hranice. Tieto otázky boli predmetom bilaterálnych rokovaní s dánskym predsedníctvom a EK počas stretnutí, ktoré sa uskutočnili na úrovni hlavného vyjednávača a ministra zahraničných vecí (záverečné) v novembri a decembri 2002. Výsledky dosiahnuté v
piatich kolách negociácií (4., 11., 26. novembra a 3. a 9. decembra) sú podrobne rozpísané v kapitole Financie a rozpočet.

Konečný výsledok bol prijatý až na záverečnom rokovaní na úrovni predsedov vlád na summite v Kodani 12. – 13. decembra 2002, kde Slovensko dosiahlo v otázke priamych platieb, navýšenia nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu a
splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investičnej banky (EIB) nasledujúce výsledky:

• zvýšenie možnosti využívania národných vyrovnávacích platieb o ďalších 10 percent, t.j. až do výšky maximálne 55-60-65 percent úrovne priamych platieb v EÚ v rokoch 2004-2006;
• v rokoch 2OO7-2013 bude umožnené doplácať výlučne z národných zdrojov o 30 percent viac ako bol stanovený pôvodný harmonogram zvyšovania priamych platieb;
• zvýšenie jednorázovej kompenzácie o 22, 7 miliónov Euro z nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu;
• Predĺženie splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investičnej banky. SR zaplatí čiastku 20 miliárd 424 miliónov 475 tisíc Euro vo forme ôsmich splátok (splatné vždy k 30.septembru v rokoch 2004-2006, k 31. marcu a 30. septembru v rokoch
2007-2008 a k 31. marcu v roku 2009).

Predsedovia vlád schválili konečnú podobu podmienok pre vstup nových členských krajín a otvorili tak cestu k finalizácii prístupovej zmluvy. SR v konečnom dôsledku zrealizovala svoje zámery: pozitívnu rozpočtovú situáciu v rokoch 2004-2006,
rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a poľnohospodárskych kvót.

ROK 2003

Grécke predsedníctvo (1. polrok 2003). Samotný podpis Zmluvy o pristúpení bol naplánovaný na 16. apríl 2003 v Aténach počas gréckeho predsedníctva. Podpísali prezident SR, Rudolf Schuster, predseda vlády SR, Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan a hlavný vyjednávač pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie Ján Figeľ. Európska komisia prijala 19. februára 2003 stanovisko k žiadostiam kandidátskych krajín vstúpiť do EÚ, a odporučila všetkým desiatim krajinám vstup. Podpisu zmluvy predchádzal aj súhlas Európskeho parlamentu výraznou väčšinov poslancov EP, čo sa udialo 9. apríla 2003. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, 21 bolo proti a 25 sa zdržali hlasovania. Rada ministrov zahraničných vecí členských krajín schválila vstup nových členov 14. apríla 2003. Umožnila tým, aby následne po podpísali sa rozbehol proces ratifikácie Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Mal by byť ukončený tak, aby sa SR a ostatní kandidáti mohli stať novými členmi EÚ od 1. mája 2004. Prezident SR vyhlásil po podpise na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe SR do EÚ s nasledujúcou otázkou: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“

Talianske predsedníctvo (2. polrok 2003). V druhom polroku 2003 prebieha ratifikácia zmluvy o pristúpení 10 nových členov do
EÚ v národných parlamentoch krajín EÚ, ako aj referendá v pristupujúcich krajinách. Začala sa i Medzivládna konferencia o inštitucionálnej reforme EÚ, ktorú na základe Deklarácie Európskej rady z Laekenu pripravuje Konvent o budúcnosti EÚ.

ROK 2004

Írske predsedníctvo (1. polrok 2004). 1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika a devät ďalších nových členov do EÚ. 13.
júna 2004 sa uskutočnili v členských krajinách EÚ voľby do Európskeho parlamentu. Prvýkrát sa tieto priame voľby uskutočnili aj na Slovensku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prístupovy proces vstupu SR do EÚ