Surová strava

Surová zelenina, ovocie, orechy, hrubozrnné obilniny a semená, najmä naklíčené, obsahujú látky, ktoré človeku tvoria imunitu. Obsahujú vitamíny, nerastné látky, organické kyseliny a mnoho enzýmov:auxóny, auxíny, gamóny, termóny i fytoncídy, ktoré ničia baktérie, cukry, tuky, bielkoviny, rozličné soli, stopové prvky, vlákninu. Vitamíny sú nevyhnutné k primeranej funkcii buniek a orgánov v tele. Je možné ich nahradiť syntetickými vitamínmi, tie však pôsobia izolovane, kým prírodné vitamíny sa lepšie vstrebávajú. Každý vitamín ma v tele iné využitie, sú nevyhnutné k správnej funkcii a sú vyžadované vo veľmi malých dávkach pre normálnu funkciu metabolizmu.

Vitamín A – pre správnu funkciu kostného a zubného tkaniva, pokožku, očí
Vitamín B – pre všetky metabolické procesy
Vitamín C – pre syntézu a údržbu spojivového tkaniva
Vitamín E – na pleť a funkciu mozgu
Vitamín K – pre zrážanie krvi a pri rekonvalescencii

Surová zelenina pôsobí zásadotvorne na organizmus, neutralizuje prostredie. Po tepelnom spracovaní je zelenina trávená i 3 hod. a premieňa sa na farebnú hmotu. Lymfatický systém reaguje na varenú stravu výkyvom leukocytov. Pri surových prírodných produktoch sú leukocyty v kľude. Na strávenie varenej potravy žalúdok spotrebuje 8 litrov tráviacich štiav. Energia sa teda presúva na trávenie. Po prijatí surovej stravy sa človek cíti svieži. Ak zjete cez deň nad 60% surového ovocia, zeleniny, naklíčených semien v organizme prebiehajú regeneračné procesy. Preto by mal človek denne zjesť pol kila ovocia, napr. na raňajky a pol kila zeleniny na olovrant. Obed by mal vyplniť strukovinami, varenými zemiakmi. Potrebu čerstvých vitamínov môžeme na jar doplniť kyslou kapustou, naklíčenými semenami, žeruchou, pažítkou, cesnakom, čiernym koreňom, kučeravým i ružičkovým kelom, listami púpavy lekárskej, z mladej žihľavy, z lístkou ďateliny.

Vizuálne účinky surovej stravy: odstránenie pálenia záhy, liečba kožných defektov, odstránenie vypadávania vlasov, čistia pleť a robia ju vláčnou, liečia srdce, cievy, žalúdok, črevá, cukrovku, rednutie kostí, nadmernú tučnotu, zlepšujú zrak, znižujú hladinu cholesterolu, majú antikarciogénne účinky, zabezpečujú kľud, príjemnú náladu a dlhá život.

Vláknina obsiahnutá v surovej prírodnej strave zabezpečuje prechod čriev, je dôležitá pri konzumácii mäsa. Nachádza sa v celozrných obilninách, strukovinách, orechoch, zelenine a ovocí, v hrubozrnnom pečive, v grahamovom rožku, v ražnom chlebe, v ovsených vločkách a v musli. Modifikáciou jedenia ovocia a zeleniny je pitie šťiav. Šťavou obsiahnete väčšie množstvo prírodných potravín.


Varená alebo surová strava?

Jesť varené pokrmy alebo dať prednosť surovej strave, to je stále diskutovaná téma a zaoberajú sa ňou aj vedci. Podľa ich názoru varením sa v každom prípade ničia baktérie, rozkladajú ťažko stráviteľné polyméry ako napr. škrob, ale sa aj znehodnocujú vitamíny. Človek je jediným tvorom, ktorý si pripravuje potravu tepelnou úpravou, ale iné živočíchy si ju tiež upravujú. Používajú na to enzými. Je to zdravšie ako varenie, pretože enzými rozložia iba niektoré zložky a neničia iné. Japonci a ľudia, ktorí jedia najviac surovej stravy ako surové ryby a dary mora, získavajú cenné živiny, ale oproti tomu je u nich zaznamenaný najväčší výskyt rakoviny žalúdka. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené baktériami, ktoré neboli zničené varením.

Makrobiotická strava

Pôvod slova makrobiotika treba hľadať v gréčtine. V preklade to znamená „dlhý život“ alebo umenie ako si život predĺžiť a lepšie vyplniť. Za zakladateľa sa pokladá japonský filozof profesor Georges Ohsawa, ktorý žil v r.1893-1966 a vychádzal z cen-budhizmu, pochádzajúceho z Číny. Hlavnou myšlienkou bolo, že ľudský život si možno predĺžiť vtedy, ak ho ochránime pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia.

Veda o výžive je nedeliteľnou súčasťou celého makrobiotického učenia. Svoje korene má vo filozofii Ďalekého východu a prísne sa dodržiava v cen-budhistických kláštoroch. Podľa staročínskych a starojaponských predstáv patrí prijímanie potravy k božským aktom a každá potravina, keď sa správne využíva, je súčasne i liekom a naopak, každý liek sa môže považovať za potravu. Ohsawa vybudoval svoju teóriu práve na tomto prastarom kuchárskom a lekárskom umení.
Makrobiotika spočíva na princípe síl jing a jang. Niektoré potraviny zodpovedajú pojmu jang, iné zase pojmu jing. Preto ak sa chceme stravovať makrobioticky, musíme zistiť a postupne sa naučiť zatriediť jednotlivé potraviny podľa nich. Najlepšie sú obidve zložky vyvážené v obilnom zrne, a preto celozrné cereálie majú tvoriť čo možno najvyšší podiel prijímanej potravy, v ideálnom prípade plných 100%. Ohsawa odporúča popri ryži všetky obilniny- pohánku, pšenicu, raž, ovos, kukuricu, proso.

Ohsawa rozdelil spôsob výživy, praktikovanej podľa makrobiotických zásad do 7 stupňov, pričom minimálne zastúpenie obilnín je 40%. V makrobiotickej diéte sa živočíšne bielkoviny v nižších stupňoch môžu prijímať iba vo forme netučného hydinového alebo rybacieho mäsa, polievky sú väčšinou na báze strukovín (sója, fazuľa, bôby). Ostatné druhy mäsa sú tabu, rovnako ako vajcia, mlieko, mliečne výrobky, cukor, káva, čaj, med a samozrejme aj všetky priemyselne vyrábané potraviny, vrátane soli.

Na rozdiel od vegetariánov makrobiotici odporúčajú zemiaky, paradajky, tropické a subtropické plodiny, ale napr. aj špenát a papriku nekonzumovať vôbec, alebo iba výnimočne v malom množstve. V prípade zemiakov a paradajok sa to zdôvodňuje vysokým obsahom vody, solanínu a vysokou prevahou obsahu draslíka nad sodíkom. Odlišné sú aj názory na množstvo prijatých tekutín. Vegetariáni pokladajú primeranú hojnosť tekutín za nevyhnutnú podmienku rozpustenia a vylúčenia produktov látkovej premeny, vrátane škodlivých. Makrobiotici odporúčajú skôr menší príjem tekutí, s odôvodnením, že prevodnenie buniek v nich podporuje množstvo škodlivých mikroorganizmov. Makrobiotika je teoreticky, technologicky aj časovo náročnejšia a ťažšie realizovateľná ako vegetariánstvo.

Extrémny, iba z obilnej výživy pozostávajúci 7.stupeň sa považuje za ideálny na dosiahnutie plného zdravia, šťastia, slobody a sociálnej spravodlivostí a každý makrobiotik by sa k nemu mal postupne prepracovať. Keď sa poruší vo výžive pomer medzi jing a jang, dostavujú sa telesné a duševné ťažkosti, ktoré sa môžu liečiť jedine opätovnou úpravou. V makrobiotike sa výžive pripisuje taký obrovský význam, že údajne nejestvuje choroba, ktorú by nebolo možné vhodnou diétou vyliečiť. Vylučuje sa akákoľvek iná lekárska starostlivosť, lieky a dokonca i chirurgické zákroky. Mnohokrát sa preto zástanci makrobiotiky dostali pred súd pre zanedbanie povinnej starostlivosti, vedúcemu k ťažkému poškodeniu zdravia alebo i pre smrť a ohrozenie vývoju dieťaťa.

Náhrada mlieka, mliečnych výrobkov, mäsa a vajec strukovinami a obilím môže naozaj v prípade malých detí,viesť k zjavnému poškodeniu rastu, telesného i duševného vývinu. Čisto obilninový výživový stupeň 7 považujú makrobiotici za zaručená prostriedok proti všetkým chorobám, vrátane zápalov vnútorných orgánov, cukrovky i rakoviny.

Pomer jang a jing možno ovplyvňovať aj spôsobom prípravy pokrmov. Napr. „jangizovať“ možno tepelným spracovaním, znížením obsahu vody, prisolením, „jinizovať“ naopak chladením, zriedením vodou, prídavkom kyslých alebo sladkých zložiek.
V pomere k ľudskému telu, ktoré obsahuje 60-70% vody, sú ovocie a zelenina jin. Preto sa zelenina má pripravovať iba s minimálnym prídavkom vody, teda dusením vo vlastnej šťave s trochou oleja a ovocie sá má jesť prevažne v sušenej forme. Naopak, obilie obsahujúce menej vody je vzhľadom k ľudskému telu jang a môže sa pripravovať s vodou.

Dôležité sú i podmienky pestovania. Ovocie a zeleninu vypestovanú v skleníkoch makrobiotika striktne odmieta. Na prípravu stravy sa uprednostňujú najmä sklené a keramické nádoby, pripúšťajú však aj nerezové a emailové. Nevhodné sú kovové nádoby a výrazne škodlivý je hliníkový riad. Posudzuje sa aj zdroj tepla na varenie. Plameň sa považuje za podstatne vhodnejší ako elektrický prúd, pričom plameň spaľovaného dreva či uhlia je zdravší než plynový. Príprava jedál v mikrovlných rúrach je najmenej vhodná.

Celkový vplyv makrobiotickej stravy na organizmus je väčšinou priaznivý. Dosť je však aj ľudí , ktorým makrobiotiky nesplnila očakávania. Príčinou môže byť nesprávny spôsob jej realizácie, alebo fanatický prístup. Makrobiotika podobne ako vegetariánstvo alebo iné výživové štýly, máva najlepší efekt vtedy, keď okrem zmeny stravovacích zvyklostí vedie aj ku zmene myslenia v pozitívnom zmysle.