referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľudovít
Nedeľa, 25. augusta 2019
Surová strava
Dátum pridania: 04.09.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 630
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Surová zelenina, ovocie, orechy, hrubozrnné obilniny a semená, najmä naklíčené, obsahujú látky, ktoré človeku tvoria imunitu. Obsahujú vitamíny, nerastné látky, organické kyseliny a mnoho enzýmov:auxóny, auxíny, gamóny, termóny i fytoncídy, ktoré ničia baktérie, cukry, tuky, bielkoviny, rozličné soli, stopové prvky, vlákninu. Vitamíny sú nevyhnutné k primeranej funkcii buniek a orgánov v tele. Je možné ich nahradiť syntetickými vitamínmi, tie však pôsobia izolovane, kým prírodné vitamíny sa lepšie vstrebávajú. Každý vitamín ma v tele iné využitie, sú nevyhnutné k správnej funkcii a sú vyžadované vo veľmi malých dávkach pre normálnu funkciu metabolizmu.

Vitamín A – pre správnu funkciu kostného a zubného tkaniva, pokožku, očí
Vitamín B – pre všetky metabolické procesy
Vitamín C – pre syntézu a údržbu spojivového tkaniva
Vitamín E – na pleť a funkciu mozgu
Vitamín K – pre zrážanie krvi a pri rekonvalescencii

Surová zelenina pôsobí zásadotvorne na organizmus, neutralizuje prostredie. Po tepelnom spracovaní je zelenina trávená i 3 hod. a premieňa sa na farebnú hmotu. Lymfatický systém reaguje na varenú stravu výkyvom leukocytov. Pri surových prírodných produktoch sú leukocyty v kľude. Na strávenie varenej potravy žalúdok spotrebuje 8 litrov tráviacich štiav. Energia sa teda presúva na trávenie. Po prijatí surovej stravy sa človek cíti svieži. Ak zjete cez deň nad 60% surového ovocia, zeleniny, naklíčených semien v organizme prebiehajú regeneračné procesy. Preto by mal človek denne zjesť pol kila ovocia, napr. na raňajky a pol kila zeleniny na olovrant. Obed by mal vyplniť strukovinami, varenými zemiakmi. Potrebu čerstvých vitamínov môžeme na jar doplniť kyslou kapustou, naklíčenými semenami, žeruchou, pažítkou, cesnakom, čiernym koreňom, kučeravým i ružičkovým kelom, listami púpavy lekárskej, z mladej žihľavy, z lístkou ďateliny.

Vizuálne účinky surovej stravy: odstránenie pálenia záhy, liečba kožných defektov, odstránenie vypadávania vlasov, čistia pleť a robia ju vláčnou, liečia srdce, cievy, žalúdok, črevá, cukrovku, rednutie kostí, nadmernú tučnotu, zlepšujú zrak, znižujú hladinu cholesterolu, majú antikarciogénne účinky, zabezpečujú kľud, príjemnú náladu a dlhá život.

Vláknina obsiahnutá v surovej prírodnej strave zabezpečuje prechod čriev, je dôležitá pri konzumácii mäsa. Nachádza sa v celozrných obilninách, strukovinách, orechoch, zelenine a ovocí, v hrubozrnnom pečive, v grahamovom rožku, v ražnom chlebe, v ovsených vločkách a v musli. Modifikáciou jedenia ovocia a zeleniny je pitie šťiav. Šťavou obsiahnete väčšie množstvo prírodných potravín.


Varená alebo surová strava?

Jesť varené pokrmy alebo dať prednosť surovej strave, to je stále diskutovaná téma a zaoberajú sa ňou aj vedci. Podľa ich názoru varením sa v každom prípade ničia baktérie, rozkladajú ťažko stráviteľné polyméry ako napr. škrob, ale sa aj znehodnocujú vitamíny. Človek je jediným tvorom, ktorý si pripravuje potravu tepelnou úpravou, ale iné živočíchy si ju tiež upravujú. Používajú na to enzými. Je to zdravšie ako varenie, pretože enzými rozložia iba niektoré zložky a neničia iné. Japonci a ľudia, ktorí jedia najviac surovej stravy ako surové ryby a dary mora, získavajú cenné živiny, ale oproti tomu je u nich zaznamenaný najväčší výskyt rakoviny žalúdka. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené baktériami, ktoré neboli zničené varením.

Makrobiotická strava

Pôvod slova makrobiotika treba hľadať v gréčtine. V preklade to znamená „dlhý život“ alebo umenie ako si život predĺžiť a lepšie vyplniť. Za zakladateľa sa pokladá japonský filozof profesor Georges Ohsawa, ktorý žil v r.1893-1966 a vychádzal z cen-budhizmu, pochádzajúceho z Číny. Hlavnou myšlienkou bolo, že ľudský život si možno predĺžiť vtedy, ak ho ochránime pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia.

Veda o výžive je nedeliteľnou súčasťou celého makrobiotického učenia. Svoje korene má vo filozofii Ďalekého východu a prísne sa dodržiava v cen-budhistických kláštoroch. Podľa staročínskych a starojaponských predstáv patrí prijímanie potravy k božským aktom a každá potravina, keď sa správne využíva, je súčasne i liekom a naopak, každý liek sa môže považovať za potravu. Ohsawa vybudoval svoju teóriu práve na tomto prastarom kuchárskom a lekárskom umení.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.