Svet detí sa nás týka

Život detí v rozvojových krajinách
(Stredoškolská odborná činnosť)

Témou mojej práce je ťažké životné položenie detí v rozvojových krajinách. Túto tému som si vybrala z dvoch dôvodov:
- prvý: mnoho ľudí si myslí, že charitatívne akcie už nie sú potrebné, a preto sa ich nezúčastňujú alebo sú nedostatočne informovaný, kde majú hľadať informácie v prípade, ak by mali záujem zapojiť sa do charitatívnych akcií. Najhorší je však úplne ľahostajný postoj, ktorí mnohí ľudia k tejto problematike majú. O charite sa veľmi veľa hovorí, ale je len málo ľudí, ktorí sa do tejto činnosti aktívne zapájajú alebo sú ochotní v prípade potreby pomôcť.
- druhý: aj keď žijeme v 21. storočí stále sú ľudia málo informovaní o problémoch týrania detí, neľudských podmienkach, v ktorých žijú ľudia v Afrike, Južnej Amerike a v Ázii. Uponáhľanosť dnešného sveta nás vedie k nevšímavosti a bezohľadnosti. Západná spoločnosť žije príliš konzumným spôsobom života a vedome či nevedome vykorisťuje tieto omnoho chudobnejšie krajiny.

Cieľ, ktorý práca sleduje
Cieľom mojej práce je poukázať na nedostatočný záujem a neinformovanosť väčšiny ľudí, na čoraz zväčšujúci sa problém zneužívania a týrania maloletých osôb. Taktiež sa budem snažiť oboznámiť ich zo životom detí v rozvojových krajinách a oboznámiť ich z možnosťami pomoci, ktoré ponúkajú rôzne charitatívne organizácie.
Moja práca je rozdelená do štyroch oblastí:
a)Základné ľudské práva a práva detí.
b)Pracovné a sexuálne zneužívanie detí.
c)Nedostatočná starostlivosť o deti v rozvojových krajinách.
d)Záujem a informovanosť spoločnosti o charitatívnej činnosti.

Ťažkosti a prekážky pri písaní práce
Pri písaní mojej práce bolo najväčšou prekážkou nájsť ochotných ľudí nad dvadsaťpäť rokov, ktorí odpovedali na moje anketové otázky. Hlavne v takýchto chvíľach som si uvedomovala neochotu ľudí vyjadrovať sa k určitým témam, ak aj boli ochotní, veľmi ťažko sa vyjadrovali k otázke týkajúcej sa detských práv, väčšinou boli veľmi neinformovaní (viď. v kapitole anketa). Ľuďom pod dvadsaťpäť rokov robilo problémy odpovedať na otázku týkajúcu sa charitatívnych zbierok.

Metodika:
Postup
Ako prvé som vyhľadala podklady pre svoju prácu z rôznych zdrojov, ktoré sú uvedené v prehľade použitej literatúry v závere práce.
Ako druhá nasledovala anketa, ktorú som robila na vzorke 70 ľudí, rôznej vekovej kategórie. Na internete som vyhľadala rôzne stránky, týkajúce sa rozvojových krajín.

Hlavná časť
Na svete žije 2,1 miliárd detí, čo je 35% svetovej populácie. Ročne sa rodí 129 miliónov detí, z tohto počtu sa 13 miliónov narodí neplnoletým dievčatám, ktoré sa o svoje deti nedokážu postarať. V Ugande žije viac ako 2 milióny sirôt. Jedno zo štyroch detí z celkového počtu žije v úplnej chudobe, v rodinách z príjmom nižším ako 45 korún na deň.

Základné ľudské práva a práva detí
Všeobecná deklarácia ľudských práv bola vydaná 10.decembra 1948. Prvou deklaráciou hovoriacou o ľudských právach bola americká Deklarácia nezávislosti, ktorú kongres prijal 4. júla 1776 vo Filadelfii. Hovorilo sa v nej o tom, že všetci ľudia boli stvorení ako seberovní a majú neodňateľné právo na život, slobodu a snahu o šťastie. Základné ľudské práva zabezpečujú ochranu ľudského života, ochranu ľudskej dôstojnosti a slobodného rozvoja osobnosti. Medzi najzákladnejšie ľudské práva patria:

- právo na život, nedotknuteľnosť osoby,
- zachovanie dôstojnosti,
- sloboda pohybu a pobytu,
- sloboda myslenia,
- právo na vzdelanie. Obsahujú aj univerzálne práva platné pre všetkých ľudí:
- právo na mier,
- právo na ochranu životného prostredia,
- právo na ochranu menšín.
Tieto práva existujú nezávisle od štátov a hraníc. V roku 1959 prijala OSN Deklaráciu práv dieťaťa, ktorá obsahuje desať morálnych princípov:

1.Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii.
2.Dieťa má právo na duchovný a telesný rast, slobodne a dôstojne.
3.Dieťa má právo na meno a patriť do nejakého štátu.
4.Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť a ochranu, má právo na dobrú stravu, bývanie a zdravotné služby.
5.Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je zdravotne postihnuté.
6.Dieťa má právo na lásku a pochopenie od svojich rodičov, ale aj od štátu, ak títo nemôžu pomôcť.
7.Dieťa má právo zadarmo chodiť do školy, možnosť rozvíjať sa. Rodičia majú osobnú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu svojich detí.
8.Dieťa má právo vždy byť medzi prvými, komu treba pomôcť.
9.Dieťa má právo na ochranu proti krutosti a zneužívaniu, dieťa nesmie pracovať, kým nedosiahne určitý minimálny vek.
10.Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom.

Deklarácia práv dieťaťa práva len vyhlasuje a informuje o nich. Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989, rozširuje práva Deklarácie a má za úlohu snažiť sa o ich plnenie. V roku 1990 Dohovor o právach dieťaťa uznala aj Slovenská republika.

Zo sto detí na svete:
- sa 55 narodí v Ázii,
- 16 v rovníkovej Afrike,
- 8 v Južnej Amerike a Karibiku,
- 7 na Strednom Východe a v Severnej Afrike,
- 33 nemá rodný list, nemá dokladovanú svoju existenciu, preto nemajú ani štátnu príslušnosť, čím je porušené jedno z ich hlavných práv.

Sexuálne a pracovné zneužívanie detí

Na svete je viac ako miliarda detí, ktoré sú sexuálne zneužívané, predávané (často aj vlastnými rodinami) ako pracovná sila, stávajú sa obeťami násilia, sú telesne a psychicky týrané. Takmer 100 miliónov detí tretieho sveta žije dobrovoľne alebo z prinútenia mimo svojich rodín. Žijú ako „deti ulice“ vo veľkomestách. V Latinskej Amerike je to okolo 40 miliónov, v USA 15 miliónov a aj v neďalekom Nemecku je asi 2000 takýchto detí. Ich počet rastie z roka na rok. Deti musia denne hľadať príležitosť ako si zarobiť, aby nezomreli hladom. V obrovských haldách smetí hľadajú veci vhodné na predaj alebo ďalšie použitie. Umývajú autá, čistia topánky, ponúkajú na predaj cigarety. Neutešené položenie ich často núti kradnúť, zapájať sa do obchodu s drogami alebo vykonávať iné, pre deti neprimerané alebo ľudsky nedôstojné práce.

V mnohých krajinách a nielen v rozvojových sú deti, ktoré nemôžu chodiť do školy. Všetko, čo potrebujú vedieť pre život, sa naučia od svojich rodičov. Veľmi zavčasu dostávajú zodpovedné úlohy. Dievčatá sa starajú o mladších súrodencov, pracujú v domácnosti, chodia po vodu, varia, chlapci pasú dobytok a pomáhajú na poliach. Mnoho detí však musí zarábať peniaze, pretože ich rodičia sú bez práce alebo sú chorí. Niektoré pracujú až 10, či 12 hodín denne ako pouliční predavači, čističi kobercov, baníci, tkáči... Často krát aj malé dievčatká pracujú ako slúžky v domácnosti alebo pomocnice pri deťoch. Hoci robia tú istú prácu ako dospelí, dostávajú nižšiu mzdu. Odhaduje sa, že vo svete je asi 250 miliónov detí mladších ako 15 rokov, ktoré sú takýmto spôsobom vykorisťované.

V rozvojových krajinách každé dieťa medzi 5-14 rokom pracuje:
8 z 21 detí narodených v Afrike pracuje, 12 z 55 detí narodených v Ázii pracuje, 2 z 8 detí narodených v Južnej Amerike tiež pracuje.

Preto mi musíte dať za pravdu, že zneužívanie detí je v súčasnosti veľmi aktuálny problém. Sexuálne zneužívanie detí definovala Zdravotná komisia Rady Európy takto: „Sexuálne zneužívanie detí je nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu.“

Sexuálne zneužívanie predstavuje väčšinu prípadov zneužívania detí na Slovensku, ročne je nahlásených vyše 500 zneužití. Toto číslo je určite väčšie, pretože nie všetky zneužitia bývajú nahlásené. V minulosti sa tejto problematike nevenovala dostatočná pozornosť. Aj preto vznikol projekt Daphne, ktorý sa snaží o vytvorenie celoeurópskeho čísla pre zneužívaných (116) a poskytnúť im kvalifikovanú pomoc psychológov.
Z týchto informácii vyplýva, že pracovné zneužívanie maloletých sa týka skôr rozvojových krajín, ale sexuálne zneužívanie je skôr problémom tak rozvinutých krajín ako sú Nemecko, Francúzsko, USA...

Nedostatočná starostlivosť o deti v rozvojových krajinách

Každé 3 sekundy zomrie na svete jedno dieťa od hladu. Každé 12. dieťa zomrie skôr, ako dosiahne 5 rokov. Hlad vo svete je v prvom rade výsledkom nespravodlivosti, netolerancie a hlúposti. Hlad je najčastejšou príčinou toho, že deti začínajú od malička pracovať v cudzích rodinách alebo „dobrovoľne“ odídu, aby sa uživili samy a nezaťažovali svoju rodinu. Asi 15 miliónov detí na našej planéte je bezprostredne ohrozených smrťou hladom. Polovica všetkých detí v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike má nedostatočnú alebo len veľmi slabú výživu. Hrozí im smrť hladom. Je však dokázané, že obilie vypestované na celom svete by stačilo pre všetkých ľudí na Zemi. Ľudia v treťom svete zomierajú na podvýživu a hlad. Z týchto krajín sa do Európy dováža ovocie, zelenina a kvety. Robotníci, ktorí ich pestujú sú chudobní ľudia, ktorí ťažko pracujú za malú mzdu. Pre seba a svoje rodiny si však môžu dopestovať len veľmi málo, pretože nevlastnia pôdu ani prostriedky na jej obrábanie, preto veľmi často musia hladovať.

Od roku 2003 prišlo o život v Sudáne 450 tisíc ľudí. El Fasher je centrom podvýživených detí v Sudáne, kde potrebuje pomoc vyše 2 milióny detí, ktoré tvoria 60% celej populácie regiónu.

Zo 100 detí na svete:
- 27 nie je zaočkovaných,
- 32 trpí podvýživou v prvých piatich rokoch života,
- 18 nemá prístup k nezávadnej vode,
- 39 žije bez adekvátnych sanitárnych zariadení,
- 18 nikdy nechodilo do školy ( z tohto počtu je 11 dievčat),
- 17 z nich sa nikdy nenaučí čítať ( z nich je 11 dievčat).

V rozvojovom svete jedno až dve percentá detí mladších ako 5 rokov, čo je približne 13 miliónov, trpí akútnou podvýživou. Všetky tieto deti sú vystavené zvýšenému riziku úmrtia, vrátane všetkých bežných detských chorôb, akými sú hnačky a zápal pľúc, oproti zdravo živeným deťom. Poľnohospodárska výroba na národnej a lokálnej úrovni je rozhodujúca pre udržateľný vývoj. Nové záznamy dokazujú, že ak sú deti včas diagnostikované ako trpiace podvýživou, je možné ich v prostredí ich domovov liečiť, bez potreby prijatia ich do zdravotného zariadenia, ktoré je často niekoľko kilometrov vzdialené od ich domovov.

UNICEF pracuje na komunitnej úrovni, aby čím skôr identifikoval podvýživené deti a poskytol im potrebnú starostlivosť. To si vyžaduje vzdelávanie rodičov a celých komunít, aby sa naučili, ako identifikovať podvýživené dieťa, ako sa o dieťa starať doma, akú starostlivosť mu poskytnúť. Unicef zásobuje mimovládne organizácie a vlády špeciálnym vysoko energetickým jedlom bohatým na vitamíny a minerály, ktoré je vhodné k okamžitej spotrebe a je súčasťou domácej starostlivosti. Vďaka tomuto vysoko energetickému jedlu stačí, aby sa deti raz do týždňa podrobili prehliadke, dostali doplňujúce lieky a terapeutické jedlo na ďalšie obdobie.
Deti, ktoré trpia podvýživou potrebujú 10 až 15 kilogramov hotového terapeutického jedla na 6 až 8 týždňov uzdravovania. Unicef by rád presunul výrobu tohto jedla do postihnutej oblasti, čím by sa podarilo znížiť cenu jedla na necelých 100 korún za kilogram, čo znamená, že na záchranu života dieťaťa stačí 1500 korún.

Záujem a informovanosť spoločnosti o charitatívne činnosti

V tejto kapitole sa zaoberám charitatívnymi akciami a vyhláseniami známych osôb, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.

„Žijeme vo svete, ktorý sa stále viac globalizuje, a nemôžeme sa tváriť že máme iba svoje osobné, národné či európske problémy. Každý citlivý človek dnes vníma nerovnosť šancí svetovej populácie, a uvedomuje si, že je potrebné podať pomocnú ruku najmä rozvojovým krajinám, kde značnú časť populácie trápi extrémna chudoba a kde ľudia, vrátane malých detí, často zomierajú na podvýživu a rozličné choroby. Preto vítam kampaň Svet bez chudoby, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť na tento závažný problém. Verím, že výzvy, ktoré v rámci tejto kampane odznejú, ešte viac zmobilizujú svetových lídrov, aby hľadali riešenia tohto problému. Svet bude omnoho krajší a bezpečnejší jedine vtedy, keď stále viac ľudí bude mať zabezpečenú nielen primeranú výživu, ale aj prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.“
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky
Vyjadrenie ku kampani Svet bez chudoby, ktorá sa konala pri príležitosti Svetového dňa proti chudobe (17. októbra 2006)

„Dávame 50 miliárd na rozvoj a 1000 miliárd na zbrojenie a to nepovažujem za vyvážené“
James Wolfensohn, prezident Svetovej banky, február 2004
„Sme prvou generáciou, ktorá sa môže extrémnej a hlúpej chudobe pozrieť priamo do tváre. Máme peniaze, máme lieky, máme vedu... ale máme dosť vôle na to, aby sme z chudoby naozaj urobili minulosť?“
Bono Vox, líder skupiny U2, konferencia Labour Party 2004

„Nepotrebujeme peniaze ľudí, potrebujeme ich samotných. Svetoví lídri majú silu zmeniť históriu. Urobia to však, až keď im milióny ľudí ukážu, že čo je veľa, to je veľa. Nie je to o charite, ale o práve.“
Bob Geldof, koncert Live8

Nelson Mandela
Z prejavu na londýnskom Trafalgarskom námestí, na podporu kampane Make Poverty History 3. februára 2005
„Ako viete, nedávno som formálne oznámil môj odchod z verejného života a naozaj by som tu nemal byť. Avšak, pokiaľ existuje chudoba, nespravodlivosť a pretrváva obrovská nerovnosť, nikto z nás nemôže odpočívať. Extrémna chudoba a obscénna nespravodlivosť sú také strašné rany našich čias- čias, ktoré sa pýšia dych vyrážajúcim pokrokom vo vede, technológii, priemysle a hromadení bohatstva, že musia patriť popri otroctve a apartheide1 medzi sociálne zlá. Tak ako otroctvo a apartheid ani chudoba nie je prirodzená. Vytvoril ju človek a prekonaná a odstránená môže byť práve ľudským úsilím. Odstraňovanie extrémnej chudoby nie je gestom dobročinnosti. Je uskutočnením spravodlivosti. Predstavuje ochranu základných ľudských práv, práva na dôstojnosť a slušný život. Pokiaľ pretrváva chudoba, neexistuje skutočná sloboda. Kroky, ktoré je potrebné urobiť zo strany rozvinutých krajín sú jasné: prvým je zaistenie spravodlivého obchodu. Spravodlivý obchod je vskutku zmysluplným spôsobom, ako môžu rozvinuté krajiny ukázať odhodlanie ukončiť globálnu chudobu. Druhým krokom je ukončenie krízy, v ktorej sú najchudobnejšie krajiny sveta kvôli dlhom. Tretím krokom je poskytnutie podstatne väčšej pomoci a zaistenie jej najvyššej kvality. Lídri G8 prisľúbili, že sa zamerajú na problém chudoby, špeciálne v Afrike. Hovorím týmto lídrom: Neotáľajte, neváhajte. Pochopte, že svet je hladný po skutkoch, nie slovách. Jednajte s odvahou a víziou. Hrdo nosím symbol tejto globálnej výzvy na akciu. Tento biely náramok z mojej krajiny. Niekedy pripadne generácii, aby bola veľká. Vy môžete byť tou veľkou generáciou. Nechajte vašu veľkosť vykvitnúť. Samozrejme vaša úloha nebude jednoduchá. Ale neurobiť to by bolo zločinom proti ľudskosti. Pošlime chudobu do histórie. Potom môžeme všetci stáť a držať hlavy vysoko.“

„Rozvojové krajiny si zaslúžia od svojich bývalých kolonistov a otrokárov pomoc a podporu. Západná Európa a USA priniesli do Afriky len otroctvo, zdevastovanú krajinu po ťažbe nerastných surovín, zbrane, rozbroje, choroby a hlad. Teraz tie isté krajiny kážu o miery. Celý svet sa trasie pred nimi, mlčí a dovolí, aby ho tieto silnejšie krajiny vykorisťovali.
David Gilmour, spevák a gitarista Pink Floyd

Vlastná práca

Hlavnou časťou tejto kapitoly je anketa, ktorá sa svojimi otázkami dotýka všetkých štyroch častí, ktoré sú rozobrané v kapitole Hlavná časť.

1. otázka: Aký je váš názor na charitatívne zbierky?
Väčšina ľudí odpovedala, že podporuje charitatívne zbierky, ale nie sú si istý, ako budú ich peniaze využité. Traja opýtaný odpovedali, že neprispievajú na žiadne zbierky, pretože neveria, že budú využité na účel, ktorý by mali byť.

2. otázka: Poznáte a zaujímajú vás detské práva?
a) odpoveď na otázku poznáte.
Na túto otázku väčšia polovica odpovedala kladne, ale podotkla, že nie je spokojná s tým, ako málo času sa venuje tejto problematike a tiež, že je veľmi ťažké dostať sa k bližším informáciám, čo sa týka všetkých detských práv a ich využitia v praxi.
b) odpoveď na otázku zaujímajú.
Detské práva zaujímajú viac ľudí do 25 rokov, ktorí sa o ne zaujímajú a snažia sa ich aj využívať. Ľudia nad túto vekovú hranicu, na otázku odpovedali väčšinou záporne.

3. otázka: Aký je váš názor na pracovné zneužívanie detí?
Iba traja ľudia mi na túto otázku odpovedali, že podporujú a súhlasia s tým, aby boli deti zneužívané ako pracovná sila.
4. otázka: Prispeli ste už niekedy na charitatívnu zbierku?
Na charitatívnu zbierku nikdy neprispeli len traja opýtaný. Dve ženy okrem toho, že pravidelne na charitatívne zbierky prispievajú, sa aj zapájajú do charitatívnych akcií. Viac ako tridsať opýtaných sa vyjadrilo, že na charitatívne akcie prispieva pravidelne a veľmi často.

Záver:

Touto prácou som chcela nám všetkým pripomenúť, že napriek mnohým rozdielom sú všetky deti krásne, zmýšľajú rovnako, túžia po šťastí, láske a pochopení. Chcú sa vzdelávať, mať priateľov, pomáhať svojim blízkym, túžia cítiť istotu a bezpečie, ktoré im môže ponúknuť len ľudská náruč. Desia ich vojny, násilie, zloba, ktoré im- nevinným- bez príčiny ubližujú, okrádajú ich o rodiny, priateľov a mnohokrát im vezmú aj ich vlastné životy. Nepovažujem za frázu, že šťastná budúcnosť ľudstva leží v rukách súčasnej generácie, a preto treba zabezpečiť všetko, čo potrebujú na svoj harmonický telesný a duševný rozvoj, predovšetkým lásku, nehu a porozumenie (všetko to, čoho je vo svete dospelých čoraz menej). Svet, v ktorom žijeme je príliš uponáhľaný a týmto faktom mnohí ospravedlňujeme svoju nevšímavosť, sebeckosť a bezohľadnosť.

V mojej práci som chcela hlavne všetkým ľuďom pripomenúť, že svet je ešte stále rozdelený na dve polovice, aj keď by celá ľudská spoločnosť mala byť vytvorená na základe rovnosti práv bez zreteľa na vek, pohlavie, psychický a fyzický stav, či národnosť, ale toto všetko sú ešte stále veci, ktorá využívame na to, aby silnejší mohli utláčať slabších, aby sa jedna rasa alebo národnosť mohla vyvyšovať nad inú. Preto ak nedokážeme zmeniť samých seba, ako môžeme chcieť, aby sa zmenili iní?

Vysvetlenie slov

OSN- Organizácia Spojených národov, medzinárodná organizácia založená roku 1945, ako nástupnícka organizácia Spoločnosti národov. Organizuje pomoc utečencom, poskytuje materiálnu pomoc oblastiam postihnutých pohromami, napomáha rozvoju medzinárodného obchodu, starostlivosti o deti a vzdelávanie. Sídli v New Yorku a v súčasnosti má 185 členov. OSN riadi viacero špecializovaných inštitúcií-

Fond OSN pre deti ( United Nations Children’s Fund- UNICEF), Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization- UNESCO). apartheid- po africky „oddelenie“ rás, politika presadzovaná v Južnej Afrike v rokoch 1948- 1991. Znamenala prísne oddelenie pôvodného černošského obyvateľstva od bielych prisťahovalcov. Od roku 1948 sa apartheid presadzoval zákonnými opatreniami, ktoré obmedzovali prístup černošských obyvateľov do zamestnania a odopierali im zastúpenie v parlamente. Medzinárodný tlak nútil juhoafrickú vládu, aby apartheid zrušila. Stalo sa tak v roku 1991. Koniec apartheidu potvrdili v apríli 1994 voľby do parlamentu. Po nich sa stal prvým černošským prezidentom Juhoafrickej republiky a hlavou multirasovej vlády predseda strany Africký národný kongres Nelson Mandela.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk