Trojite poznanie: 1- nadprirodzene, 2- vierou, 3- prirodzenym rozumom.

Akvinského ontológia- v nauke o byti Ak. vyuziva pojmy Aristot. filozofie. 1. pojem substancia- samostatne sucno, existuje samo o sebe a je to co tvori zaklad. 2. pojem akcidencia- neexistuje sama o sebe ale len so substanciou, je to javova podobatohto zakladu. Pomocou pojmov: moznost, skutocnost- vysvetluje vyvin a pohyb veci. Pohyb je prechod z moznosti do skutocnosti. To co je len mozne ma schopnost menit sa, cize uskutocnuje sa. Latka- s procesom uskutocnovania veci suvisia aj pojmy, latka- pasivna a prijima formu. Latka formu individualizuje. Forma- je aktivna sposobuje pohyb k uskutocnovaniu tvaru. Kazda vec je spojenim latky a formy. Medzi vseobecnym a konkretnou skutocnostou existuje vztah kt. Ak. vyjadruje pojmami:
Podstata: je vseobecne urcenie, urcity druh, rod (rast., kamen, clovek) Z podstaty nevyplyva ze urcita vec musi aj existovat. Existencia- aby sa podstata stala existujucou cize konkretnou vecou je potrebny zasah boha. Mysli boha su vsetky podstaty a ich realizacia je vysledkom bozieho posobenia. Substancia= latka podstata, akcidemcia= forma existencia. Forma je skutocnost. Za 1 hybatela povazuje boha, kt. je nehybny. Hierarchicke usporiadanie sveta- najnizsia je neziva prir. nad nou rast. a zivocichy nad nimi clovek kt. zac. prechod k dusevnej sfere. Na vrchole tejto hierarchie je boh je zdrojom vsetkej existencie a pramenom dobra. Stvoril dokonaly svet preto zlo nepochadza od boha. Zlo je len nedostatok dobra. Chapanie dobra ako jedinej skutocnosti voci kt. zlo je iba neprit. nedostatoc. nazyvame Teodicea. Chapaneie cloveka podla Akvinského
Clovek sa sklada z tela= latka, z duse= forma. Znamy je jeho vyrok: anima forma corporis= dusa je formou tela. Pre ludsku dusu je telo nevyhnutne pre zmyslove vnimanie. Po smrti dusa sa oddeli od tela existuje dalej a je nesmrtelna, nehmotna je. Clovek je korunou tvorstva pretoze rozumom je sucastou duchovneho sveta a telom participuje v hmotnom svete. Ludska dusa sa sklada z myslenia a vole. Eticke nazory
Cielom cloveka je dosiahnut absolutne dobro= boh. Moralny clovek tomuto cielu podriaduje konanie. Vola nam umoznuje vyberat si medzi jednotlivymi dobrami a rozhodnut sa v prospech najvyssieho dobra= boha. Dobra vola je viac ako poznanie a podla nej hodnoti aj mravnost cloveka. Arabska filozofia
Delime ju do 2 oblasti:
1. východna- centrum Bagdat,
2. západna- centrum Cordoba.