VERTIKÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI
-jej podstatou je určenie kompetencii štátnych orgánov vo vertikálnej štruktúre, t.j., kto je komu podriadený
-existujú viaceré modely vertikálnej deľby štátnej moci – centralizovaný model (unitárny štát), federalizmus a konfederácia

CENTRALIZOVANÝ ŠTÁT
-rozhodovacie právomoci majú centrálne štátne orgány, čo však nemusí ovplyvniť horizontálne rozdelenie moci
-v praxi sa prejavuje, tým ,že parlament rozhoduje o všetkých aspektoch života
-vo výkonnej moci sa prejavuje personálnym obsadzovaním nižších orgánov, ktoré je ovplyvnené vyššími orgánmi /Francúzsko/

FEDERALIZMUS
-prejavuje sa
1.rozdelením štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, čím je obmedzená moc centrálna /federácia/
2.prenesením rozhodovacích právomoci na úroveň obcí
-federácia je spoločný štát, v ktorom základnú štátnu subjektivitu má centrum s vládou a parlamentom, no členské jednotky majú vlastné orgány štátnej moci (parlamenty, vlády, ústavy, súdnictvo), ktoré však musia byť podriadené vyššiemu celku

KONFEDERÁCIA
-zväzok suverénnych štátov
-vzniká deklaráciou o súžití a vytvorení spoločných orgánov štátnej moci
-základné legislatívne, exekutívne a súdne právomoci majú jednotlivé štáty a centrum má iba tie, na ktorých sa štáty dohodli
-jej typom je Švajčiarsko, Austrália

FORMY ŠTÁTU
-určujeme ich podľa troch rôznych kritérií
1.Podľa vertikálneho delenia moci
2.Podľa hlavy štátu a jej vplyvu
3.Podľa stupňa vplyvu občanov na politický život

MONARCHIA A REPUBLIKA
-rozdelenie podľa hlavy štátu
-monarchiu poznáme konštitučnú a dedičnú
-v Európe je najčastejší konštitučný variant – monarcha je oficiálnou hlavou štátu, no jeho vplyv na politický život je podmienený volenou časťou štátnej štruktúry. V štáte je ústava, platná pre všetkých
-menej časté sú konštitučné monarchie, kde monarcha stojí nad politickými stranami a je integrujúcim faktorom spoločnosti. Časti sú tieto typy v Ázii a Afrike, kde monarchovia formujú vládu, určujú termíny volieb – štát je ich dedičným majetkom
-republika – najčastejšia forma štátu, má prezidenta, ktorá je volený občanmi, parlamentom, alebo voliteľmi. Prezident je symbolom štátnosti. Nie je však takým integrujúcim prvkom ako monarcha, keďže sa do politiky presadil cez nejakú stranu. Niekde má malú možnosť zasahovať do politiky (Nemecko, Rakúsko) a v krajine vládne šéf vlády, no inde zasa má veľký vplyv (USA)

MIERA DEMOKRACIE V ŠTÁTE
-určuje ju stupeň vplyvu občanov na politický život
-podľa nej poznáme pluralitné, alebo totalitné štáty
-v pluralitných štátoch súperia politické strany o podiel na moci cez regionálnu po miestnu úroveň. Ide o tzv. zastupiteľskú demokraciu – občana háji iný občan, zvolený väčšinou

POLITICKÝ PLURALIZMUS
-prejavuje sa v jeho vzťahu k ideológiám
-porazené strany musia rešpektovať víťazov a naopak
-štát si však nemôže osvojiť ideológiu víťaznej strany, lebo je voči ideológiám indiferentný, čo platí aj o náboženstvách.

TOTALITNÝ ŠTÁT
-je založený na nadštandartnom postavení určitej politickej skupiny, čím nepripúšťa súperenie o moc. To nadobúda podobu iba do boja politických klanov v strane. Iné strany, či združenia sú zakázané
-ideologicky sa stotožňuje s vládnucou politickou stranou, náboženstvom
-politikov vyberá vládnuca strana, náboženská organizácia, …
-volebný akt využíva iba ako potvrdenie zhora vybraných osôb

FORMY VLÁDY
-parlamentná, kabinetná a prezidentská
-súvisí s tým, ktorá zložka (zákonodarná, výkonná, súdna) dominuje v štáte

PARLAMENTNÁ FORMA VLÁDY
-ak prevažuje zákonodarná moc nad výkonnou
-parlament má mocenské postavenie – po voľbách zostavuje vládu a ustanoví ministrov, ktorých aj odvoláva. Schvaľuje vládny program, posudzuje kroky vlády
-keďže absolútne víťazstvo je v pluralitných demokraciách zriedkavé, musia spolu spolupracovať viaceré strany, často s rozdielnym programom, čo sa prejavuje permanentnou vládnou krízou. Tá prináša často zmenu vlády aj bez volieb (vyslovením nedôvery). Typickou krajinou je Holandsko. Vládna kríza vo vyspelých demokraciách neprerastá do spoločenskej krízy