To porušovanie bolo veľmi časté najmä zo strany bývalej vlády Vladimíra Mečiara. Medzinárodné inštitúcie vyjadrovali v priebehu roku 1996 svoje znepokojenie nad trendom slovenského vývoja v tejto oblasti, resp. nad jednotlivými prípadmi hrubého porušovania ľudských práv v rovine medzinárodných dokumentov. Takýto charakter mala napr. rezolúcia Európskej federácie liberálnych, demokratických a reformných strán z jej viedenského kongresu (júl 1996), vyjadrujúca obavy o demokraciu a ľudské práva na Slovensku, vyplývajúce z prístupu vlády Vladimíra Mečiara k demokratickým hodnotám a slobodám, alebo rezolúcia Európskeho parlamentu (december 1996), vyzývajúca NR SR, aby zvážila rozhodnutie odobrať poslanecký mandát Františkovi Gauliederovi, a vládu SR, aby rešpektovala demokratické práva ako podmienku vstupu do EÚ
Prestížne zahraničné a medzinárodné organizácie sa vo svojich výročných správach o stave ľudských práv v Európe a vo svete za rok 1996 v prípade SR sústredili na tieto základné prípady porušenia ľudských práv v krajine s hľadiska hlavných medzinárodných dokumentov:
Porušenie ochrany osobnosti človeka niektorými zložkami bezpečnostných služieb, ponižujúcim zaobchádzaním v prípade únosu prezidentovho syna a politickou vraždou v prípade smrti Róberta Remiáša (29. 4. 1996). To, že vláda marila vyšetrovanie únosu prezidentovho syna a výbuchu Remiášovho auta „oslabuje jej odhodlanie riadiť sa princípmi právneho štátu“
Porušovanie slobody slova a tlače atmosférou zastrašovania, spolitizovaním tzv. verejnoprávnych médií, personálnymi čistkami v nich, žalobami prokurátora a vlády na šéfredaktorov, škandalóznym rozsudkom prvostupňového súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého má denník SME zaplatiť členom vlády 7,5 mil. Sk a ospravedlniť sa im za to, že citoval prejav prednesený na panychíde za Róberta Remiáša, odobratím akreditácií štyrom novinárom Úradom vlády SR, odmietaním verejnoprávnej STV vysielať prejavy prezidenta republiky, vysielaním tzv. pirátskych dokumentov v STV, množstvom podaných podmetov na začatie trestných stíhaní voči redaktorom a vydavateľom, dezinformáciami verejnosti spravodajskou agentúrou TASR a i. Slovensko bolo v tejto dobe zaradené do kategórie krajín s čiastočnou slobodou tlače, keďže za rok 1996 získalo od amerického Výboru na ochranu novinárov (ktorý v r.