1995 zaradil slovenského premiéra Vladimíra Mečiara do zoznamu 10 najväčších nepriateľov tlače vo svete) zo sto možných bodov iba 49.
Výrazným porušením slobody prejavu a tlače bol aj pokus o novelizáciu Trestného zákona známeho z predchádzajúceho totalitného obdobia ako „zákon na ochranu republiky“, podľa ktorého sa za trestný čin malo považovať rozširovanie tzv. nepravdivých informácií, poškodzujúcich záujmy SR (prezident novelu dvakrát vrátil, parlament ju napokon neschválil).
Hrubé porušenie akademických slobôd predstavoval vysokoškolský zákon, prijatý v septembri 1996, ktorý odoberá vysokoškolským samosprávam celý rad kompetencií (zriaďovanie katedier, fakúlt, udeľovanie akademických hodností a i.) a v konečnom dôsledku ich presúva na ministerstvo školstva.
Spektakulárne porušenie politických práv predstavovalo zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera za to, že vystúpil z parlamentného klubu vládnej strany. Čo bol pokus zaviesť imperatívny mandát, ktorý je základom totalitného systému.
Politické práva občanov ohrozuje aj parlamentom prijatý zákon o územnom a správnom členení, ktorým sa mení štruktúra štátnej správy v členení na okresy a kraje. Novovytvorené funkcie v ich sú obsadzované členmi strán vládnej koalície, nové členenie malo byť snahou výrazne ovplyvniť výsledky parlamentných volieb v roku 1998. Príkladom výrazného potláčania politických práv žien je ich nedostatočné zastúpenie vo vláde a parlamente.

Pri celkovom hodnotení situácie v dodržiavaní ľudských práv na Slovensku Správa Ministerstva zahraničných vecí USA za r. 1996 konštatuje, že „hoci vláda všeobecne rešpektovala väčšinu ľudských práv občanov krajiny, aj naďalej sa prejavovali znepokojujúce trendy odklonu od demokratických princípov“
K rovnakým záverom dospel aj celý rad ďalších zahraničných medzinárodných organizácií, napr. prestížny americký Freedom House, alebo medzinárodná Helsinská federácia pre ľudské práva, ktorá vo svojej výročnej správe za rok 1996 v kapitole venovanej Slovensku uvádza: „Vládou proklamovaný demokratizačný proces často zostával v ríši teórie. Ľudia mnohokrát pociťovali rozpor medzi vládnou politikou a jej transformáciou na konkrétne kroky pri ochrane svojich práv. Nezákonné praktiky štátnych predstaviteľov, zamestnávateľov a inštitúcií si často vyžadovali právnu pomoc, ktorá pre väčšinu ľudí bola neprístupná“ (Annual Report 1996, s. 164). 3.8.2 Porušovanie ľudských práv zakotvených v ústave a zákonoch SR

Druhá hlava Ústavy SR predstavuje vo svojej podstate priamu inkorporáciu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.