Z tohto základného dokumentu prakticky vychádzajú aj všetky uvedené výročné správy a hodnotenia stavu ľudských práv na Slovensku: v tomto zmysle teda vo všetkých uvedených prípadoch ide aj o porušenie ústavou SR zaručených ľudských práv.

Okrem tohto všetkého však ústavný súd SR v roku 1996 konštatoval niekoľko špecifických prípadov porušenia Ústavy SR s priamym dopadom na ľudské práva občanov štátu. Podľa ÚS SR Ministerstvo zahraničných vecí SR porušilo ústavné právo Michala Kováča ml. na slobodný vstup na Slovensko, za protiústavnú označil ÚS SR tú časť stavebného zákona, ktorá upravuj výšku náhrady za vyvlastnené pozemky, ako aj novelu Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej sa prokurátorovi umožnil vstup do občianskeho súdneho konania, napokon 21. novembra ÚS SR rozhodol, že zákon o privatizácii, schválený na známom nočnom zasadnutí NR SR v novembri 1994, je v rozpore s Ústavou SR. Doteraz však vláda SR nevyvodila z tohto rozhodnutia patričné dôsledky a netransparentné spôsoby privatizácie naďalej pokračovala. NR SR prijala vo februári 1996 zákon o nemorálnosti a nezákonnosti komunistického režimu. Zrejme vzhľadom na „postkomunistické“ zloženie bývalého parlamentu (92 jeho členov zo 150 sú bývalí príslušníci komunistickej strany) bol však pôvodný návrh zmenený. Napríklad v pôvodnom návrhu bola komunistická strana definovaná ako „zločinecká organizácia, zodpovedná za poručovanie ľudských práv a šíriaca teror“. Prijatá verzia však hovorí, že je to strana, ktorá nezabránila svojim členom, aby sa dopúšťali zločinov“. V septembri 1996 parlament schválil zákon o prokuratúre, podľa ktorého je prokuratúra inštitúciou, ktorá je „nezávislá od ostatných štátnych zložiek“. Podľa tohto poňatia môžu byť rozhodnutia súdu prokurátorom zvrátené a súd sa dostáva do závislosti od prokuratúry. Prezident zákon vetoval a vrátil do parlamentu, ktorý ho však opätovne schválil. V nadväznom konaní Ústavný súd SR označil možnosť participácie prokurátora na občianskom procese za rozpornú s ústavou, lebo sa tým spochybňuje nezávislosť súdnictva. Stojí za pozornosť, že Česká republika nahradila zastaraný inštitút prokuratúry (ako pozostatok komunistického totalizmu) štátnym zastupiteľstvom s kvalitatívne pozmenenými funkciami.

3.9 Porovnanie a trendy v rámci skupiny pridružených krajín k EÚ
Prestížny Freedom House umiestnil vo svojom hodnotení dodržiavania politických práv a občianskych slobôd v desiatich pridružených krajinách (t.j. kandidátov na členstvo) Európskej únie uverejnenom v roku 1996 na posledné miesto Rumunsko a na predposledné Slovensko. Z kvantitatívnej analýzy úrovne politických práv a občianskych slobôd v danej krajine Freedom House vypočítava priemernú hodnotu „slobodnej krajiny“ na škále 13 kategórií od 1 (úplne slobodná) do 7 (úplne neslobodná). Do prvej kategórie (1) patrili napr.