Bola to nepochybne významná udalosť v najnovších politických dejinách Slovenska. Hoci úvahy o potrebe prijať úplne novú ústavu, vyslovené v období pred parlamentnými voľbami 1998, nezískali väčšinovú podporu v prostredí dnešných dominantných politických síl. Nebolo by celkom správne považovať novelu iba za povrchnú kozmetickú úpravu. Zavedenie funkcie ombudsmana, úprava väzieb medzi orgánmi štátnej moci, prísnejší prístup k dodržiavaniu ľudských práv zakotvených v medzinárodných dokumentoch, ktoré sme ratifikovali. To všetko posunie Slovensko o pár krokov bližšie k spoločenstvu moderných demokratických štátov. Sklamaním je však neznovelizovanie prístupu k poslaneckej imunite.
Druhým prekvapením je predbehnutie Slovenska Bulharskom, ktorého výrazný pokrok v presadzovaní menšinových práv a vo vytváraní podmienok plnej participácie menšín na sociálnom a kultúrnom živote krajiny bol po celých ostatných päť rokov „prekrývaný ťažkou ekonomickou krízou Bulharska, komplikujúcou a spomaľujúcou tento proces“ (Tomova, I., 1996, s. 108). Ešte vo svojej Výročnej správe o stave ľudských práv v krajinách KBSE za rok 1995 Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva konštatovala, že v Bulharsku sa „celková situácia v oblasti ľudských práv v priebehu roku 1995 zhoršovala“ (Annual 1996, s. 52). Freedom House už vo svojej ostatnej správe tu konštatuje kvalitatívny obrat: „Hádam najočividnejší pokrok sa v Bulharsku prejavuje v rovine tolerancie voči etnickým menšinám a v zahraničnej politike. Súčasné správanie voči tureckej menšine – reprezentovanej v parlamente malou, ale nie bezvýznamnou stranou Hnutie za práva a slobody – je korektne tolerantné a ostro kontrastuje s etnickými čistkami a násilnou asimiláciou, uskutočňovanou komunistickým straníckym vodcom Todorom Živkovom v 80-tych rokoch.“ (Skak, M., 1996, s. 24-25) To je podstatný dôvod, pre ktorý bolo Bulharsko v oblasti politických práv a občianskych slobôd hodnotené v správe Freedom House o stupeň vyššie ako Slovensko.
V porovnaní s väčšinou ostatných pridružených krajín EÚ je pre Slovensko teda príznačný opačný trend v občianskych právach a politických slobodách: na začiatku sme v tomto ohľade patrili k vedúcim krajinám s výbornými šancami a postupne sme vďaka sústavnému zhoršovaniu politickej stability a ľudskoprávnej situácie od r. 1994 klesli na predposledné miesto. Avšak súčasné trendy naznačujú výrazne zlepšenie našej situácie na poli dodržiavania ľudských práv. V r.