Celý tento legislatívny proces mal zhubné dôsledky pre právnu istotu občana, právnu kultúru krajiny vôbec a pre obmedzovanie priestoru uplatňovania a ochrany politických práv a občianskych slobôd v krajine zvlášť.
Nedodržiavanie platných zákonov, čo má taktiež výrazne negatívne následky na právnu kultúru. Viditeľným príkladom toho je manifestačné odmietnutie dodržiavania lustračného zákona (jeho platnosť vypršala začiatkom roku 1996) predsedom vlády, ktorý tým dal občanom krajiny negatívny vzor možného postoja k jej zákonom, k právu a k zákonnosti vôbec. Ministerstvo financií v prípade Sporofondu hrubo narušilo vlastnícke práva občanov, zaručené Ústavou SR, a napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v neprospech ministerstva financií toto vo svojom nezákonnom postupe naďalej pokračovalo.

3.11 Rovina politickej kultúry
Občan sa môže sťažovať na laxný postoj štátu k svojim ľudským právam, na ich obchádzanie, nedodržiavanie či priame a hrubé porušovanie iba v prípade, že si je svojich práv vedomý, že ich pozná, že majú preňho primerane vysokú cenu v jeho hodnotovej škále aj preto ochotný ich presadzovanie a ochranu aj vymáhať cestou svojej občianskej angažovanosti. Úroveň tejto ľudskoprávnej kultúry, ktorej živnou pôdou je vyspelá občianska spoločnosť, fungujúca a všestranne sa uplatňujúca v rámci daného štátu, sa musí teda podstatnou mierou odrážať na stave ľudských práv v krajine.
Na Slovensku možno ešte stále konštatovať pomerne nízku úroveň tejto špecifickej ľudskoprávnej kultúry. Je do značnej miery odrazom spomenutej narušenosti celkovej právnej kultúry krajiny a nedostatočne rozvinutej občianskej spoločnosti na Slovensku. Napriek týmto „objektívnym dôvodom“ je tu však aj celý rad iných dôvodov, za ktoré zodpovedá predovšetkým štátna moc. Je to stav nedostatočnej výchovy k ľudským právam na základných , stredných a vysokých školách, výchovy učiteľov a širokej občianskej verejnosti. Okrem veľmi nedostatočného povinného penza na základných a stredných školách sa celá táto agenda ponecháva na iniciatívu nemnohých mimovládnych organizácií (napr. Nadácia Milana Šimečku, Nadácia Charty ´77, Ľudia proti rasizmu...), ktoré sa výchovou k ľudským právam systematicky zaoberajú, pričom štát na to nevytvára vhodné podmienky a túto ich iniciatívu nie príliš výrazne podporuje. Výborne funguje celoštátna Olympiáda ľudských práv, uskutočňovaná každoročne v celom systéme stredných škôl, neustále však zaostávame za mohutným trendom výchovy k ľudským právam v ostatných pridružených krajinách EÚ. Napríklad v Poľsku jestvuje celý rad vysokoškolských ústavov a katedier pre ľudské práva, vychádza ľudskoprávna príloha celoštátneho denníka.