Nepovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! – právo na ochranu dobrej povesti a mena ...

3.3 Rímske právo
Pre nedostatok priestoru sa nemôžeme rímskemu právu venovať podrobnejšie a ani to nie náplňou tejto práce. Rímske totiž netvorili všeobecne platné ustanovenia, ale pozostávalo z jednotlivých actiones (žalôb). Preto za všetky vyberieme len jeden príklad:
Milánsky edikt (313) „Ja, cisár Konštantín, a ja, cisár Ricinius, sme zvážili všetko, čo slúži na úžitok a osoh štátu a rozhodli sme sa poskytnúť kresťanom, tak ako aj všetkým ostatným, slobodnú voľbu nasledovať toho boha, ktorého si želajú, aby nám bolo božstvo a nebesá, nech sú akékoľvek, naklonené.“ Čo iné sa za týmto skrýva, ak nie sloboda vierovyznania.
Pravdaže rímske právo poznalo aj základné ľudské práva (právo na život, na ochranu majetku...), ale nepriznávalo ich všetkým. Podľa „Osobného práva“ mali „osobnosť“ – caput – persona (schopnosť byť nositeľom práv a povinností) len tí, ktorí spĺňali tieto podmienky:
1. sloboda
2. občianstvo
3. čelné postavenie v rodine
(podľa Corpus iuris civilis – zbierka rímskeho práva, ktorá vznikla okolo 530 zásluhou cisára Justiniána).

3.4 Magna charta libertatum
Rímske právo sa používalo počas celého stredoveku. Pod jeho vplyvom vznikla aj anglická Veľká listina slobôd (Magna charta libertatum). Neznamenala výrazný posun, len znovu potvrdila dovtedy platné zásady, ktoré však boli panovníkom porušované. Platila len pre slobodných obyvateľov čiže šľachticov. Pre jednoduchých ľudí nemala zásadnejší význam. Opäť sa tu uzákoňuje právo na spravodlivý súdny proces: „Každému slobodnému obyvateľovi sa zaručuje, že ho nebudú svojvoľne prenasledovať a súdiť ho môžu len stavovsky seberovní a podľa zákonov krajiny.“ Význam Veľkej listiny je skôr v tom, čo otvára než v tom, čo v skutočnosti je. Na podobných zásadách stála aj listina Habeas corpus (1679) – presne stanovovala podmienky zatknutia. „Žiadny slobodný muž nebude uväznený alebo vypovedaný ani inak zničený, pokiaľ sa tak nestane zákonným rozsudkom jemu rovných alebo zákonom krajiny.“

3.5 Zlatá bula
Je to dokument myšlienkovo veľmi podobný Veľkej listine, týka sa predovšetkým kráľových servientov, rozdeľovania a darovania majetkov (spravodlivo darované majetky nemôžu byť bezdôvodne odňaté) Pre prostých ľudí nemala veľký význam, pretože obhajovala iba práva šľachty.

3.6 Ústavný vývoj na slovenskom (československom) území 3.6.1 Ústavy prvej republiky
Recepčný zákon (zákon č.11/1918 Zb. o vzniku samostatného štátu z 28. 10. 1918). Schválený Národným výborom ešte v deň vzniku prvej republiky.