Štátne orgány, súdnictvo občianskeho práva, slobody a povinnosti, b) správne zmeny podľa Košického vládneho programu, c) uzákoňuje februárový prevrat a zmeny spôsobené v súvislosti s ním a s cestou socializmu. Ústava sa skladá z 12 základných článkov a 10 kapitol. Základné články obsahujú novo uzákonené sociálne práva a rozdeľujú pôvodnú národnosť československú na českú a slovenskú (pričom obidva národy sú si rovné) – vzniká unitárny štát.
Socialistická ústava. Rovnako ako predchádzajúca ústava mala zaistiť cestu k novému spoločenskému zriadeniu – komunizmu (založenom na Marxizme – Leninizme). „Zdroj moci sa zúžil z ľudu na ľud pracujúci.“ Vedúcu úlohu v Národnej fronte, vtedy aj v štáte zastáva „robotnícky a roľnícky predvoj“ – KSČ. Uzákoňuje socialistické zriadenie a hospodárenie, kde všetka činnosť a konanie sú podriadené celku – socialistickej spoločnosti. Nabáda k spolupráci so Sovietskym zväzom a s ostatnými socialistickými štátmi. Ekonomickým základom je socialistická hospodárska sústava (hospodárstvo štátne a družstevné), ktorá diskriminuje súkromné podnikanie a vlastníctvo (podnikateľ nesmie mať, okrem seba samého, zamestnancov – „vykorisťovanie človeka človekom navždy odstránené“). Súkromné vlastníctvo (a hospodárstvo) je tým obmedzené na osobnú prácu. Pokračuje v asymetrickom modely ústavy – obmedzuje moc SNR a ruší zbor poverencov. ČSSR vtedy naďalej zostávala unitárnym celkom. Z minulej ústavy prijíma občianske práva a rozdelenie štátnej moci (všetko podriadené soc. spol.). Zákonodarné zbory tvoria federálne zhromaždenie, SRN a novo zavedená ČNR. Zdôrazňuje sa zodpovednosť zastupiteľských zborov (FS, ČNR, SRN a NV) ľudu, ktorých členovia sú odvolateľní ľuďmi (napr. v určitom kraji), ktorí ich zvolili. Socialistická ústava prevzala z tej dočasnej občianske práva a právo na vzdelanie rozšírilo o bezplatné stredné a dokonca aj vysokoškolské a upevnila práva sociálne. Výučba prebieha v prísne vedeckom (potlačený náboženský názor na svet) a socialistickom duchu. Sústava súdov sa rozrástla o najvyššie súdy obidvoch republík (hneď pod Naj. Súdom ČSSR). Potvrdila sudcov z ľudu, zrušila menovanie a zaviedla voliteľnosť všetkých sudcov na dobu určitú (10 rokov pre sudcov z povolania a 4 roky pre sudcov z ľudu). Potvrdzuje ochranu sudcov (nezávislosť, neodvolateľnosť...) a imunitu poslancov. Zavádza prokuratúru – dozor nad plnením zákonov (v čele generálny prokurátor (ČSSR, ČR, SR) – zodpovedný zákonodarnému zboru, ktorý ho zvolil). Ústavný zákon o československej federácií a o postavení národností. 27. 10. 1968 nahradil Ústavný zákon (č. 143) o československej federácií ústavné hlavy III, IV, V a VI.