Ustanovuje federáciu dvoch rovnoprávnych národov – Čechov a Slovákov (so spol. správnym systémom, zahraničnou politikou, obranou, hospodárstvom a občianstvom). Potvrdzuje jednotné plánované socialistické hospodárstvo a členstvo v socialistickej sústave. Veľmi podrobne popisuje hospodárstvo (mimo ustanovenia o rozpočte a daniach, colníctve, JZD aj.). Zavádza jednotnú sústavu cien v celom štáte. Zdôrazňuje podporu rozvoja socialistických spoločností, ich kultúry, vedy a techniky a taktiež životného prostredia. Dvojkomorové Federálne zhromaždenia (pôsobí 5 rokov) tvorí snemovňa ľudu (200 – Česi 2/3 kresiel) a snemovňa národov (75 Čechov a 75 Slovákov). Snemovne majú takú istú právnu silu (na rozdiel od prvo republikovej i súčasnej Poslaneckej snemovne a Senátu). Snemovňa národov zabezpečuje zákaz prehlasovania slovenských poslancov, ktorí zákon o federácií novo zavádza a vymedzuje prípady jeho platnosti (napr. schválenie federálneho rozpočtu, ústavného zákona, vyslovenia nedôvery federálnej vláde). Každá snemovňa si volí predsedníctvo a zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Zákony, týkajúce sa iba určitej republiky schvaľuje ČNR, respektíve SRN. Obdobné pravidlá platia pri výkonnej a súdnej moci. Ústavný súd má 12 členov (6 Čechov a 6 Slovákov, 8 sudcov a 4 náhradníkov, na 7 rokov). Systém obecných zastupiteľstiev (NV) zostal zachovaný. Práva všetkých národných menšín (rovnosť, jazyk, kultúra a iné) – hlavne Maďarov, Nemcov, Poliakov a Ukrajincov zaisťuje ústavný zákon o postavení národností v ČSSR, schválený taktiež 27. 10. 1968. 3.7 Hlavné medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa ľudskými právami
Ideálny stav ľudských práv vyjadrujú v modernom demokratickom svete ich všeobecné deklarácie, charty či medzinárodné dohovory. Reálna podoba ich dodržiavania a praktického uplatňovania však závisí predovšetkým od štátu, v ktorom ľudia žijú, alebo ktorého sú občanmi. Štát ich ľudské práva kodifikuje ústavou a celým svojím právnym systémom, dáva ich dodržiavaniu inštitucionálne záruky, svojou každodennou politikou voči svojmu obyvateľstvu vytvára priaznivé či menej priaznivé až nepriaznivé prostredie na uplatňovanie a ochranu ľudských práv.
Hodnotiť stav ľudských práv na Slovensku znamená teda v prvom rade hodnotiť postoj Slovenskej republiky, jej štátnej reprezentácie k ich uplatňovaniu a ochrane v krajine.