Chonsu-Wasetský boh mesiaca a všeobecne boh lekárstva. Takisto bol spájaný aj s inými bohmi a pri tom dostal titul "Pilier nesúci nebo". Ako bohovi liečiteľstva mu boli pripisované aj mnohé vyliečenia a zázraky. Vznikli aj legendy o jeho zázrakoch. Zastával vysoké postavenie po celom Egypte až do príchodu kresťanstva. Bol vyobrazovaný ako mladý muž s berlou a korbáčom, na hlave mal polmesiac. Niekedy mal aj sokoliu hlavu.


Meneferská Trojica

Ptah-Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí. Patril medzi najvyššie postavených Egyptských bohov. Všeobecne bol považovaný za stvoriteľa sveta. Postupom času splýval z inými bohmi, ale jeho kult mal stále významné postavenie v celom Egypte, ba aj v Egyptských kolóniách. Bol zobrazovaný v ľudskej podobe a s holou hlavou v priliehavom rúchu, takže pripomínal múmiu. Bola mu pridávaná aj "božská" brada a žezlo zo znakov života, stálosti a všemohúcnosti.

Sechmet-Bohyňa vojny v podobe levice (ženy s hlavou levice), manželka Ptaha. Bola najvýznamnejšia spomedzi všetkých bohýň vojny, uctievala sa v celej ríši. Sprevádzala kráľa do vojny ako posvätná kobra na jeho čelenke. Podľa mýtu O záchrane ľudstva pred záhubou bola veľmi ukrutná a krvilačná. Spolu s Ptahom mali syna Nefertema. Bola vyobrazovaná v podobe levice ,na hlave má Reov slnečný kotúč a korunu zo vztýčených kobrých hláv.

Nefertem-Boh vône a svetla, uctievaný v lotosovom kvete. Stal sa symbolom vychádzajúceho Slnka, dostal sa aj do vzťahu k Nunovým vodám a aj bohom prinášajúcim svetlo, ochrancom mŕtvych, východných krajín. A to sú len jeho najznámejšie funkcie. Bol veľmi zložitým bohom a splýval s inými bohmi. S postupom času ho z jeho postavenia "vytlačil" Imhotep. Z vyobrazení ho poznáme väčšinou v ľudskej podobe s korunou z lotosových kvetov a s vysokými perami.

Niekedy sa k tejto Trojici pripájali, alebo zamieňali za rôznych členov aj:
Imhotep-Hodnostár kráľa Džosera a staviteľ jeho pyramídy. Postavil prvú egyptskú pyramídu ako hrobku pre Džosera a začal stavať pyramídu aj jeho nástupcovi Sechemchetovi. Venoval sa tiež písomníctvu a literatúre (údajne bol autorom najstaršieho veršovaného literárneho útvaru s didaktickým zameraním, takzvaného "ponaučenia"). Podľa niektorých zdrojov bol veštcom a lekárom zároveň. Neskôr sa stal Ochrancom písomníctva a vzdelanosti, napokon boh lekárstva. Bol vyobrazovaný ako muž sediaci s oholenou hlavou, čítajúceho z papyrusového zvitku.