Egypt a jeho mytológia

Egypt a jeho mytológia

Rieka Níl, ktorá sa prepletá púšťou a vlieva sa do mora, priťahovala ľudí už pred tisíckami rokov. Okolo roku 5500 pred n. l. sa začali usadzovať pozdĺž brehov. Okolo roku 3500 pred n. l. sa situácia pomaly menila. Toto obdobie sa nazýva preddynastické. Ľudia sa venovali poľnohospodárstvu a chovu zvierat (ovce, kozy a ošípané) a začali kopať zavlažovacie kanály. Na území Egypta sa nachádzali dve hlavné skupiny osád - na juhu (Horný Egypt) a na severe (Dolný Egypt), z ktorých sa postupne vytvorili kráľovstvá. Vládcovia Horného a Dolného Egypta mali svojich vlastných bohov a koruny. Južných kráľov strážila supia bohyňa Nechbet a nosili vysokú bielu korunu. V Dolnom Egypte nosili králi červenú korunu a chránila ich kobria bohyňa Vadžet. Pravdepodobne okolo roku 3100 pred n. l. Horný Egypt porazil v boji Dolný Egypt, a tak sa Egypt zjednotil. Tak trvala Egyptská ríša (odhliadnuc od dobytia Alexandrom Veľkým) až po rok 31 pred n. l., kedy zomrela posledná egyptská kráľovná, Kleopatra a Egypt sa stal súčasťou Rímskej ríše.


Stvorenie sveta

V počiatočnej temnote jestvoval len nekonečný oceán s nehybnými vodami. Tento oceán sa volal Nun. Z neho sa vynoril boh Amon-Re. Boh Slnka nemal ani matku, ani otca, vzišiel zo svojej vlastnej myšlienky. Keď sa vynoril z Nuna, zbadal chaos a vyronil slzu, z ktorej vznikli Šu, boh vzduchu, a Tefnut, bohyňa vody a vlhkosti. Tento prvý pár splodil potom Geba - Zem a Nut - Nebo. Tak vznikol svet. Oceán Nun však nezmizol: obklopoval oblohu a Egypťania sa báli, že sa vyleje a zatopí zem. V mnohých chrámoch má tento hrozivý oceán podobu posvätného jazierka.


Spor Hora so Sutechom

Nepoznáme ako presne vznikli bohovia, ale za najstarší mýtus o nich možno považovať Spor Hora so Sutechom, ktorý bol už dokonale prepracovaný za čias Starej a Strednej ríše a v Novej ríši sa stal neoddeliteľnou súčasťou každého Egypťana.
Boh zeme Geb a bohyňa nebies Nut stvorili 4 deti: Usira, Eset, Sutecha a Nebthetu. Eset sa stala manželkou Usira, ktorému pripadlo kráľovstvo okolo rieky Níl a Nebthet manželkou Sutecha, ktorý sa stal pánom púšte. Sutech nespokojný so svojim údelom zavraždil Usira, jeho telo rozsekal a zahrabal v 42 krajoch Egypta. Eset manželovo tela s pomocou boha mumifikácie Anupa znova prebrala k životu aspoň na tú chvíľu, aby počala syna – Hora. Keď Hor dospel, žiadal bohov o panstvo, ktoré mu ukradol Sutech zavraždením otca. So samotným Sutechom sa dokonca zúčastnil boja, ale nevzišiel z neho víťaz. Tak bohovia sami rozhodli. Horovi boli uznané práva, stal sa pánom Egypta a oko, o ktoré prišiel v súboji so Sutechom, daroval otcovi, čím vrátil jeho múmii dych a tým aj život. Pomocníkmi mu boli štyria synovia: Hepi, Duamutef, Kebehsenuf a Amset, ktorý sú zobrazovaní na kanopách.
„Jsem Osiridem, jenž se zrodil ze svého otce Geba a ze své matky Nut v den velkého zabíjení. Mým otcem je Geb a mou matkou je Nut.“
Kozák J.: Egyptská kniha mŕtvych, §175, 9

„ Hór vyzval Sutecha k zápasu a byl to strašný boj. Zápasili pod vodou, na zemi i na vodě. V boji zmrzačil Hór Sutecha a Sutech vypíchl Hórovi oko. Nakonec zvítězil mladý Hór nad skutečným lstivým Sutechem. Bůh Thovt uzdravil zmrzačeného Sutecha a Hórovi dal nové oko. Hór si však oko neponechal. Miloval příliš svého otce a věděl, že mu oko může vrátit život. Vložil oko mrtvému Usírovi do úst a Usíre obživl. Hórovo oko byla první oběť.“
Petiška, E. : Příběhy, na které svítilo slunce, str. 26


Zrodenie ľudí

Ten, kto zrodil ľudí bol v predstavách Egypťanov boh- baran Chnum. Práve on sformoval ľudské telo na hrnčiarskom kruhu. Zapodieval sa najmä tým, aby stvoril budúcich faraónov a dal im "ka", to znamená životnú energiu.


Egyptská kniha mŕtvych a posmrtný život

Pri problematike stvorenia sveta v starovekom Egypte sa nemôžeme orientovať iba na vznik života, ale aj jeho ukončenie, ktoré je začiatkom toho posmrtného, čiže najdôležitejšieho. Človek sa skladá z ducha, duše a tela. Keď sa narodí, dostáva ducha, ktorý je s ním po celý pozemský život spojený. Je nositeľom jeho individuality. Duša je životná sila, jej stratou nastáva smrť, kedy už nemá žiadny dôležitý význam. Po smrti sa telo stáva žiariacim a podlieha duchu. Nie je však s ním tak úzko spojený ako za pozemského života. Po smrti môže telo nadobudnúť podobu ktoréhokoľvek boha, zvieraťa či veci.

Dôvod, prečo Egypťania začali s balzamovaním je jednoduchý. Duch po smrti trpí tými istými nedostatkami ako samo mŕtve telo. Ak telu chýba ruka, chýba aj duchu. Preto bohovia skladajú telo a vykonávajú obrad Otvárania úst – aby mŕtvy mohol v posmrtnom živote prijímať potravu, dýchať a rozprávať. Aby boli tejto práce ušetrení, preberajú ju balzamovači. Herodotos tvrdí, že duch existuje len dovtedy, pokiaľ existuje telo mŕtveho. V skutočnosti o tejto podmienke nie je žiadna zmienka a ako náhle sa duch oddelí od tela, samotné telo stráca svoj význam a prestáva existovať. Duch sa tým stáva hviezdou, čím významnejší človek bol, tým je žiarivejšia. Lenže cesta k tomuto oddeleniu je zložitá. Dokonale ju popisuje azda najdôležitejší dokument egyptského náboženstva, Kniha mŕtvych. V skutočnosti ide o istý návod, ako zvládnuť prekážky, ktorými musí duch mŕtveho prejsť na ceste k panstvu Usira. Zápasí s mnohými príšerami, je skúšaná jeho vnútorná sila, odhodlanie, viera a láska. Po týchto skúškach ho však čaká nový život.

Zo všetkých kapitol by sme mali spomenúť aspoň tie najdôležitejšie:
Jednou z podmienok bolo, aby sa mŕtvy vysporiadal so svojou pozemskou existenciou a tak mohol bez akýchkoľvek kalných myšlienok nasledovať Usira.
„Plně jsem se vyrovnal se svým srdcem. Plně jsem se vyrovnal se svým svědomím. Plně jsem se vyrovnal s celým svým tělem.“
§162: 27, 28, 32
Pomenovanie 42 bohov – sudcov menami, ktoré neboli bežne používané a súčasne preukázanie čistoty srdca slovami. Týmto rituálom mal duch mŕtveho otvorené dvere do Siene obidvoch právd.

„Buď pozdraven, Chodče z Heliopole, nezhřešil jsem. Buď pozdraven, Ty, jehož objímá plamen z Očistce, neloupil jsem. Buď pozdraven, Ty se zobákem z Hermopole, nebyl jsme hrabivý. Buď pozdraven, Požírači Stínů z jeskyně, nekradl jsem.“
..........
§458: 49 – 52

3.125 kapitola patrí medzi najdôležitejšie. Tu dochádza k váženiu srdca na miske Obidvoch právd. Duch mŕtveho vchádza do Siene obidvoch právd v sprievode boha mumifikácie Anupa. Na jednu misku váh je položené jeho srdce, na druhú pero bohyne Maat, ktoré je stelesnením spravodlivosti. Anup sa ujíma samotného váženia a pri nohách mu sedí požieračka Amemait, ktorá zožerie srdce v prípade, že bude ťažšie ako pero. Vtedy by bol mŕtvy odsúdený k záhube. Ak ale srdce je ľahšie, znamená to, že je čisté a mŕtvy môže predstúpiť pred Usira v sprievode jeho syna Hora. Tým sa stáva samotným Usirom. Celý obrad písomne zachytáva boh Thowt.

Anup hovorí: „ Znáš jména pravého a levého křídla?“, myslí sa tým misiek váh.
Mŕtvy odpovedá: „ Pravé křídlo se jmenuje Pán Spravedlnosti stojící na obou nohách a levé křídlo Pán Dvojí moci a Vůdce stád.“
§484: 21,


Egyptská kniha mŕtvych

Z Knihy mŕtvych si možno urobiť predstavu o tom, aké dôležité bolo náboženstvo v živote ľudí a ako spolu súviseli dve, na prvý pohľad rozdielne, existencie. Podáva nám však obraz aj o ľudskej stránke bohov v podobe mŕtveho. Bohovia poznali ľudské charaktery, ich túžby, hriech, strach. Boli si vedomí toho, že im záleží na dosiahnutí posmrtného života, avšak cesta k nemu nebola jednoduchá. Len človek s čistým srdcom ju mohol úspešne prejsť a spočinúť na tróne boha Usira.
Bohovia starovekého Egypta

Egypťania mali veľké množstvo bohov (niektoré zdroje ich uvádzajú až 27000).. Duchovný život bol pre nich veľmi dôležitý rovnako ako posmrtný. Egypťania verili, že po smrti predstúpia pred posmrtný Usirov súd, kde 42 sudcov vyriekne rozsudok. Ktorý závisí od pozemského života mŕtveho. Ak bol rozsudok kladný prejdú ich duše do podsvetia a tam budú k životu potrebovať nápoje, jedlá a rôzne náboženské predmety a knihy s radami ako sa do podsvetia dostať. Prechod do posmrtného života znamenal pohreb (mumifikácia).


Iunske Devätoro

Atum-Heliopolský hlavný boh. Podľa Egyptských legiend stvoriteľ sveta. Pôvodne bol zobrazovaný ako obelisk, neskôr nadobudol podobu človeka s dvojitou korunou kráľa Horného a Dolného Egypta. Podľa legiend mal 2 detí: Šua a Tefnut. Jeho kult bol uctievaný v každej dobe Egyptských dejín. Neskôr bol spájaný s bohom slnka Reom ako jeho odpoludňajšia časť. Časom mu bola pridelená manželka Jusas.

Šu-Boh vzduchu a sám vzduch, boh svetla, ale aj Nosičom neba. Údajne ho Atum stvoril tak, že ho vyfúkol zo svojho nosa. Mal 3 deti: Geba, Heha a Nut. Bol darcom životodarnej hmoty, ktorej sa ľudia zmocňujú dýchaním. Pomáhal Reovi plaviť sa na slnečnej lodi po oblohe. Uctievali ho v podobe leva a zobrazovali ako človeka, ktorý podopiera nebeskú klenbu a na hlave má vysoké pštrosie pero.

Tefnut-Bohyňa vody a vlhkosti. Vznikla tak, že ju Atum vypľul ako slinu zo svojich úst. Bola zobrazovaná ako levica, ktorá splývala s kobrou a preto mohla chrliť horiace plamene. Pomáhala svojmu manželovi Šuovi ochraňovať Rea na jeho každodennej ceste. Je zobrazovaná ako obyčajná žena, alebo žena s hlavou levice.

Geb-Boh Zeme a sama Zem. Zo svojou manželkou Nut mal 4 deti: Usira, Eset, Nebthet a Sutecha. Geb zosobňoval Zem ako kotúč, ktorý pláva na vesmírnych vodách boha Nuna. Tešil sa úcte všetkých ľudí. Vážili si ho ako ochrancu pred hadmi a škorpiónmi. Bol zobrazovaný ako človek s kráľovskou pokrývkou hlavy.

Nut-Bohyňa neba a samo nebo, Pani Západu. Jej telo vytvára oblúk nebeskej klenby. Uctievali ju ako svoju ochrankyňu počas života i po smrti. Zobrazovali ju v ľudskej podobe ako zosobnenú nebeskú klenbu, ktorá sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka Zeme. Je zobrazovaná neobyčajne pôvabne a na hlave má väčšinou guľatú nádobu.

Usir-Boh mŕtvych a vládca podsvetia, Pán večnosti. So svojou manželkou Eset mal jedného syna" Hora Zosobňoval sily prírody, ktoré sú príčinou večného kolobehu jej umierania a opätovného vzkriesenia. Jeho kult bol veľmi oslavovaný a uctievaný v celých dejinách Egypte. Bol zobrazovaný ako človek s nerozčleneným telom (pripomínal múmiu), na hlave mal hornoegyptskú bielu korunu lemovanú čiernymi pštrosími perami. V rukách stále držal ceremoniálnu berlu a korbáč.
Eset-Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov. Je manželkou Usira. Sú jej pripisované mnohé funkcie, napríklad " ochrankyňa mŕtvych, patrónka žien. Na zobrazeniach má podobu krásnej štíhlej ženy. Na hlave má buď ozdobnú čiapku v podobe supice, alebo jednoduchú šatku stiahnutú stuhou. V rukách drží anch (znak života) alebo tit (Esetin uzol).

Sutech-Boh púšte, búrok a mora. Jeho manželkou bola Nebthet. Bol považovaný za zlého boha. Podľa legiend útočil na chrámy iných bohov, ktorý ho stále porazili a tak si svoju zlosť vylieval na ľuďoch. ľudí pred nim chránili kňazi a stále museli proti Sutechovi bojovať. Bol považovaný aj za ochrancu egyptského kráľa, chránil ho fyzicky i magicky, privolával ničivé vetry a piesočné búrky, ale ľuďom dával aj kovy a najmä meď. Ochraňoval Egypt pred nepriateľmi. Postupne jeho kult zanikol a jeho meno bolo používané len v kliatbach. Bol zobrazovaný ako štíhly muž s rukami v bojovom, alebo výhražnom geste. Namiesto ľudskej hlavy mal hlavu dosiaľ neidentifikovaného zvieraťa.

Nebthet-Ochranná bohyňa mŕtvych. Mala jedného syna Anupa, ktorý v podobe šakala ochraňoval mŕtvych a pohrebiská. Nemala osobitný kult a uctievali ju len s ostatnými bohmi Devätora. Je zobrazovaná len v ľudskej podobe a od Eset sa odlišuje len hierarchickým znakom svojho mena nad svojou hlavou.

Niekedy sa k tomuto Devätoru pripájali, alebo zamieňali za rôznych členov aj:
Thowt-Boh múdrosti a učenosti, zákonov a ustanovení, písma a reči, lekárstva a čarodejníctva, Veľký boh neba, podsvetia stelesnený v Mesiaci. Považoval sa za vynálezcu slov, ktorý obdaroval ľudí rečou a odlíšil ich tak od zvierat. Vynašiel aj počítanie a meranie, kalendár a množstvo iných užitočných vynálezov. Zobrazuje sa ako muž z hlavou ibisa alebo paviána, dakedy má kráľovskú korunu, ale nikdy mu nechýba kosáčik Mesiaca..
Hor-Boh Slnka, neba, svetla, božský vládca Egypta. So svojou manželkou Hathor mal 4 synov: Hapiho, Duamutefa, Amseta, Kebehsenufa. Podľa oficiálneho učenia všade a pri všetkom ochraňoval Egyptského kráľa. Ochraňoval aj hranice Egypta pred nepriateľmi. Je zobrazovaný v podobe sokola s kráľovskou korunou alebo muža so sokoľou hlavou.


Chemenske Osmoro

Nun-Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet, Stvoriteľ sveta a Otec bohov. Bol považovaný za zdroj všetkého, čo existovalo, za akúsi prahmotu a prasilu. Egypťania si predstavovali Zem ako plochý kotúč, čo pláva v Nunovom pravodstve. Hoci bol uznávaný po celom Egypte, nestavali sa mu chrámy ani sa mu nepreukazovali žiadne osobitné pocty. Jeho vyobrazenia sú len ojedinelé. Má na nich ľudskú postavu a zvyčajne aj dve vysoké perá na hlave.
Nunet-Manželka boha Nuna, a aj jeho ženský náprotivok. Zdieľala aj niektoré jeho funkcie.

Hehu-Boh priestorovej nekonečnosti. Často sa stotožňuje z bohom Hehom, ktorý zosobňoval nekonečnosť vzdušného priestoru, a nie je vylúčené že spočiatku tvorili jedno a to isté božstvo. Často sa považoval za potomka Nuna. Na vyzobrazeniach sa podobal na boha Heha, rozoznával sa len podľa nápisov.

Hehut-Manželka boha Heha, a aj jeho ženský náprotivok. Zdieľala aj niektoré jeho funkcie.

Keku-Boh temnoty. Nevie sa o ňom nič konkrétnejšie ani z písomných, ani z výtvarných pamiatok.

Kekut-Manželka boha Keka a aj jeho ženský náprotivok. Takisto ako o Kekovi sa o nej nič bližšie nevie.

Amon-Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Postupne bol spájaný a stotožňovaný z mnohými bohmi a preberal aj ich funkcie. pôvodne bol bohom vzduchu, neskôr aj bohom slnka a postupne priberal aj množstvo iných funkcií. Jeho vyobrazení sa zachovalo neuveriteľné množstvo. Bolo mu zasvätené neuveriteľné množstvo chrámov. Jeho hlavné stredisko je chrám v Karnaku.

Amonet-Manželka boha Amona, a aj jeho ženský náprotivok. Zdieľala aj niektoré jeho funkcie.

Niekedy sa k tomuto Osmoru pripájali, alebo zamieňali za rôznych členov aj:
Niu-Boh "toho čo nie je". Egypťania mu nepreukazovali nijakú osobitú úctu. Podľa niektorých egyptológov znamenala fráza "toho čo nie je" veci, ktoré sa ešte nestali, čiže veci v budúcnosti. Zachovalo sa o ňom len veľmi málo správ a to až z grécko-rímskej doby.
Niut-Manželka boha Niua, a aj jeho ženský náprotivok. Zdieľala aj niektoré jeho funkcie.


Wasetská Trojica

Amon-Bol hlavným bohom Wasetu a je jeho dôležitosť vzrastala a klesala podľa postavenia Wasetu v Egypte. Miestny kňazi mu na rozdiel od Chemenských pripisovali manželku Mut a syna Chonsua.

Mut-Pani nebies. Spočiatku bola bohyňou jazera ležiaceho na juhovýchod od Karnaku a v období Strednej ríše bola vyhlásená za Amonovu manželku. Jej kult však nikdy nezľudovel a bol uznávaný len vo Wasete. Postupne začala splývať z inými bohyňami. Spočiatku bola vyobrazovaná ako supica, neskôr mala podobu ženy s čiapkou zo supích pier pod kráľovskou korunou, niekedy mala aj Hathorine rohy, alebo Reov slnečný kotúč, Na väčšine vyobrazení je ako levica.
Chonsu-Wasetský boh mesiaca a všeobecne boh lekárstva. Takisto bol spájaný aj s inými bohmi a pri tom dostal titul "Pilier nesúci nebo". Ako bohovi liečiteľstva mu boli pripisované aj mnohé vyliečenia a zázraky. Vznikli aj legendy o jeho zázrakoch. Zastával vysoké postavenie po celom Egypte až do príchodu kresťanstva. Bol vyobrazovaný ako mladý muž s berlou a korbáčom, na hlave mal polmesiac. Niekedy mal aj sokoliu hlavu.


Meneferská Trojica

Ptah-Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí. Patril medzi najvyššie postavených Egyptských bohov. Všeobecne bol považovaný za stvoriteľa sveta. Postupom času splýval z inými bohmi, ale jeho kult mal stále významné postavenie v celom Egypte, ba aj v Egyptských kolóniách. Bol zobrazovaný v ľudskej podobe a s holou hlavou v priliehavom rúchu, takže pripomínal múmiu. Bola mu pridávaná aj "božská" brada a žezlo zo znakov života, stálosti a všemohúcnosti.

Sechmet-Bohyňa vojny v podobe levice (ženy s hlavou levice), manželka Ptaha. Bola najvýznamnejšia spomedzi všetkých bohýň vojny, uctievala sa v celej ríši. Sprevádzala kráľa do vojny ako posvätná kobra na jeho čelenke. Podľa mýtu O záchrane ľudstva pred záhubou bola veľmi ukrutná a krvilačná. Spolu s Ptahom mali syna Nefertema. Bola vyobrazovaná v podobe levice ,na hlave má Reov slnečný kotúč a korunu zo vztýčených kobrých hláv.

Nefertem-Boh vône a svetla, uctievaný v lotosovom kvete. Stal sa symbolom vychádzajúceho Slnka, dostal sa aj do vzťahu k Nunovým vodám a aj bohom prinášajúcim svetlo, ochrancom mŕtvych, východných krajín. A to sú len jeho najznámejšie funkcie. Bol veľmi zložitým bohom a splýval s inými bohmi. S postupom času ho z jeho postavenia "vytlačil" Imhotep. Z vyobrazení ho poznáme väčšinou v ľudskej podobe s korunou z lotosových kvetov a s vysokými perami.

Niekedy sa k tejto Trojici pripájali, alebo zamieňali za rôznych členov aj:
Imhotep-Hodnostár kráľa Džosera a staviteľ jeho pyramídy. Postavil prvú egyptskú pyramídu ako hrobku pre Džosera a začal stavať pyramídu aj jeho nástupcovi Sechemchetovi. Venoval sa tiež písomníctvu a literatúre (údajne bol autorom najstaršieho veršovaného literárneho útvaru s didaktickým zameraním, takzvaného "ponaučenia"). Podľa niektorých zdrojov bol veštcom a lekárom zároveň. Neskôr sa stal Ochrancom písomníctva a vzdelanosti, napokon boh lekárstva. Bol vyobrazovaný ako muž sediaci s oholenou hlavou, čítajúceho z papyrusového zvitku.